1 Tim 4, 12-16, Lk 7,36-50
Prečo máme niekoho radi?
1 Tim 3, 14-16, Lk 7, 31-35
Najväčšími znalcami Písma za čias Pána Ježiša boli saduceji a farizeji, ale sú to oní, ktorých Ježiš v tomto texte spochybňuje.
1 Tim 3, 1-13, Lk 7, 11-17
Viem, že správy sú vždy plné tragédie a smútku.
1 Tim 1, 15-17, Lk 6, 43-49
Každá budova potrebuje starostlivosť a opravy.
1 Tim 1, 1-2. 12-14, Lk 6,39-42
Dnes nás Ježiš napomína, že k šťastiu dôjdeme vtedy, ak nebudeme vytýkať chyby svojim blížnym (Lk 6, 39-45).
Kol 3, 12-17, Lk 6, 27-38
Evanjelium nám predstavuje radikálne myšlienky príznačné pre kresťanstvo.
Kol 3, 1-11, Lk 6, 20-26
Ježiš uprel oči na svojich učeníkov a hovoril...
Koho chcú bohovia potrestať urobia ho pedagógom, hovorili starí Gréci.
Kol 1, 21-23, 6b-15, Lk 6, 1-5
V prvej časti tohto úryvku nachádzame nášho blahoslaveného Spasiteľa, ako bráni svojich učeníkov pred ostrými obvineniami farizejov, že porušili sobotný deň pretože si trhali klasy, aby utíšili svoj hlad.
Kol 1, 15-20, Lk 5, 33-39
Infantilita (alebo infantilizmus) znamená detinskosť, čiže ustrnutie telesného, duševného a pohlavného vývoja na úrovni dieťaťa, ktoré pretrváva u dospelého jedinca.
Kol 1, 9-14, Lk 5, 1-11
„Zatiahni na hlbinu a spustite siete na lov!“ –
Kol 1, 1-8, Lk 4, 38-44
Predstavte si, žeby ste mali tu česť žiť v dobe Pána Ježiša a rozhodli by ste sa zapísať zážitky s nim.
1 Sol 5, 1-6. 9-11, Lk 4, 31-37
Keď bol náš Spasiteľ svojimi krajanmi zúrivo vyhnaný z Nazareta, odišiel do Kafarnauma kde učil.