Farský kostol Nanebovzatia Panny Márie
Postavený v rokoch 1757 – 1759 v barokovom slohu. Je to jednoloďová stavba s polygonálnym uzáverom presbytéria. Interiér je zaklenutý valenou klenbou s lunetami. Kostol má predstavanú vežu. Konsekrovaný bol nitrianskym biskupom Jozefom Vurumom 10. augusta 1834. Hlavný oltár pochádza pravdepodobne z roku 1747. Baroková oltárna architektúra je doplnená včlenenými barokovými plastikami Nanebovzatej Panny Márie (v strede hore), uhorských kráľov sv. Štefana (hore vľavo) a sv. Ladislava (hore vpravo), biblických postáv Árona (dole vľavo) a sv. Jána Krstiteľa (dole vpravo). Po ľavej strane oltára sú situované plastiky sv. Barbory a sv. Valentína, po pravej strane sv. Blažeja a sv. Kataríny.
Oltárny obraz predstavuje patrocínium kostola a pravdepodobne je dielom významného slovenského maliara Jozefa Božetecha Klemensa (1817-1883), od ktorého pochádza aj obraz Božského Srdca Ježišovho na bočnom oltári, 14 zastavení krížovej cesty, obraz Ružencovej Panny Márie a pripisujú sa mu aj obrazy troch cirkevných otcov na kazateľnici. Bezpochyby jeho dielom je tiež dvojstranná maľba znázorňujúca sv. Viliama a anjela strážcu. Dodnes sa zachoval aj obraz sv. Barbory od Alexandra Lusinského z roku 1799, ktorý bol pôvodne na bočnom oltári.
V interiéri kostola sa nachádza nástenná polychrómova drevorezba krstiteľnice, mramorová nádoba pochádza z roku 1842. Baroková kazateľnica je bohato zdobená ušnicovým ornamentom, nad ňou je umiestnený baldachýn, ktorého súčasťou je záves s reliéfom sv. Jána Nepomuckého.
Na chóre sa nachádza organ zaobstaraný v roku 1927 od firmy Rieger Krnov. Do chórového parapetu je zakomponovaná časť starého organa z roku 1799. malá trojdielna skrinka je na prednej strane dekorovaná barokovou ornamentikou. V jej strednej časti je socha anjela, vyššie plastika sv. Márie Magdalény.
Vo veži kostola sa v súčasnosti nachádzajú tri zvona, dva z roku 1921 a tretí z roku 1926, všetky zvony boli uliate u zvonolejára Richarda Herolda v Chomutove.
Farský kostol bol 28. septembra 1964 zapísaný do zoznamu kultúrnych pamiatok a o rok sa celé okolie kostola stalo ochranným pásmom kultúrnej pamiatky.
Kaplnka Panny Márie Ustavičnej pomoci v Turzovke U Okuliarov
Prvý raz sa písomne spomína v roku 1822. V roku 1856 do kaplnky namaľoval obraz Blahoslavenej P. Márie významný tešínsky maliar Eduard Svierkievič. Stará stavba kaplnky sa zrútila a na jej mieste bola postavená súčasná stavba v roku 1924. Kaplnka má malú vežičku a jej priečelie je ozdobené osemcípou hviezdou, pod ktorou je umiestnený slovenský znak.
Kaplnka Panny Márie Škapuliarskej v Turzovke-Predmieri
V roku 1820 ju postavil lesník Valentín Vanko. Generálna oprava tejto kaplnky sa vykonala v roku 1934, keď na ňu zložil fundáciu 200 korún J. Planetzer. V jej vežičke je zvon z roku 1934.
Kaplnka sedembolestnej Panny Márie v Hlinenom U Blažkov
Postavená bola niekedy v rokoch 1843-1844 farníkom Jozefom Bobekom. V roku 1949 bola zrekonštruovaná. Vo vežičke je zvon, ktorý ulial Oktáv Winter z Broumova v roku 1922.
Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie v Podvysokej
Najskôr bola v roku 1860 v Podvysokej postavená farníkom Jánom Valčuhom len socha P. Márie, neskôr v roku 1865 tu bola postavená kaplnka, na ktorú J. Valčuha zložil fundáciu najskôr 20 a neskôr 10 zlatých. Ak ide o tú istú stavbu, neskôr musela byť prestavaná.
Kaplnka Najsvätejšieho Srdca Panny Márie v Turzovke-Hlinenom
Kaplnka bola postavená v roku 1872 na mieste, kde sa mali údajne diať zázračné uzdravenia. Na jej stavbu prispeli aj drotári z Petrohradu a Varšavy. Ku kaplnke sa vystupuje kamenným schodiskom, pri jeho dolnej časti sa nachádza prameň. Schodisko bolo zrejme dokončené neskôr, v roku 1878, ako o tom svedčí nápis na kamennom zábradlí. Vo vežičke kaplnky je zvon, uliaty u zvonolejára Karola Krausza v Banskej Bystrici v roku 1873. Aj táto kaplnka bola zrekonštruovaná v rokoch 1949-1950.
Kaplnka Panny Márie Ustavičnej pomoci v Olešnej-Kline
Nechal ju postaviť advokát Vladimír Nárožný s manželkou Jozefínou z Olomouca v roku 1932 nákladom asi 30 000 korún. Manželia založili na kaplnku aj nábožnú fundáciu na udržovanie stavby a honorovanie obsluhujúcej osoby.
Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie v Turzovke – Vyšnom Konci
Postavená bola v roku 1944. Má vežičku, kde sa nachádza malý zvon uliaty Rudolfom Manouškom st. v Brne v tom istom roku.
Kaplnka Lurdskej Panny Márie v Turzovke pri motoreste Mravec
Bola postavená v rokoch 2002-2003 rodinou Rudolf Mravca. Posvätená bol 18. októbra 2003 dekanom J. Petrášom a misionárom pátrom I. Flimelom.
Prícestný stĺp sv. Jána Nepomuckého v Turzovke-Stred
Kamenná plastika bola zhotovená pravdepodobne niekedy okolo roku 1820, neznámym sochárom. Kanonická vizitácia v roku 1828 spomína, že socha bola aj posvätená. Ľudová tradícia uvádza, že socha bola postavená na pamiatku toho, že sa obec stala opäť čisto katolíckou, ak by to mala byť pravda, socha by musela byť minimálne o 100 rokov staršia, pretože v 19. storočí v Turzovke evanjelici už nežili.
Zvon Juraja Thurza z roku 1614
Zvon nechal pre najstarší turzovský kostol uliať zemepán Juraj Thurzo v roku 1614 o čom svedčí aj nápis na zvone C. G. THVRZO. R. H. PAL. ET. LOCVMT. I. C.║ C. P. AR. ET. C. S. R. M. F. C. 1614 - Zaobstaral gróf Juraj Thurzo, palatín a miestodržiteľ Uhorského kráľovstva, sudca Kumánov, večný oravský župan a radca kráľovského veličenstva 1614. V roku 1873 bol zvon kvôli poškodeniu (bol prasknutý) prenesený do zvonice v Prednej Olešnej. V roku 1959 ho neodborne opravili v dôsledku čoho došlo k poklesu srdca. To udieralo nebezpečne nízko a kvôli hrozbe opätovného poškodenia bol zvon v roku 2014 zreštaurovaný a tvorí súčasť expozície pripravovaného mestského múzea v Turzovke.
Pomník padlým v I. a II. svetovej vojne
Pomník bol postavený v roku 1922 firmou Semenák z Olomouca nákladom 14 000 korún. Na kamenných tabuliach sú mená nezvestných padlých v prvej svetovej vojne z turzovskej farnosti (251 mien). Okrem týchto sa podarilo identifikovať ešte ďalších 98 mien nezvestných a padlých turzovských farníkov, ktorí padli v tomto prvom celosvetovom vojnovom konflikte. Neskôr bola na pamätník pripevnená tabuľa s menami padlých v druhej svetovej vojne (30 mien). Ľudí, ktorí padli v oboch vojnách a pochádzali z farnosti však bolo viac. Zrejme nikdy sa nepodarí vyskúmať všetky obete. Pomník pri kostole je národnou kultúrnou pamiatkou.
Okrem týchto pamiatok sa vo farnosti nachádza množstvo drobných sakrálnych stavieb a plastík – kríže, Božie muky, menšie kaplnky, sošky svätcov a pod. Informácie možno nájsť v publikáciách Turzovka 1598-1988, Farnosť Turzovka či Turzovka krížom-krážom.