Prvá písomná zmienka o osade Predmier pochádza z roku 1580. Na mieste tejto, pôvodne dlhopoľskej osady založil v roku 1598 majiteľ Bytčianskeho panstva J. Thurzo novú obec Turzovku (v dokumentoch 17. storočia sa nazývala Turzova, Kysuca i Predmier). V roku 1602 jej vydal privilegiálnu listinu, v ktorej obyvateľom, okrem iného, prikázal, aby čo najskôr postavili kostol a faru. K tomuto účelu im vydelil pôdu v rozlohe dvoch hospodárskych usadlostí. Turzovskí poddaní zemepánovo želanie splnili a v roku 1614 bol postavený kostol i fara. Zemepán do tohto kostola nechal uliať zvon, ktorý sa zachoval dodnes. O rok neskôr, v máji 1615 bola príchodom evanjelického kňaza založená nová farnosť, do tých čias patrila Turzovka k farnosti v Hričove (v roku 2015 si farnosť pripomína 400 rokov od svojho založenia). Evanjelická farnosť patrila počas svojej existencie do Hornotrenčianskeho (Žilinského) kontubernia.
Pôvodný kostol bol drevený, počas 17. storočia niekoľkokrát zmenil vlastníka, podľa aktuálnej politickej situácie ho vlastnili miestni evanjelici alebo katolícka menšina. Definitívne sa dostal do majetku katolíkov v roku 1673, napriek tomu, že evanjelici tvorili v obci väčšinu až do konca 17. storočia. Podľa ľudovej tradície stál prvý drevený kostol v Kučišovej záhrade, t.j. v dnešnej záhrade Útulne sv. Jozefa. V roku 1692 bol postavený nový drevený kostol, ktorý bol, podobne ako prvý, zasvätený sv. Alžbete Uhorskej. K zmene došlo až v roku 1728, kedy veriaci v Turzovke postavili prvý murovaný kostolík, ten už bol dedikovaný úcte Nanebovzatej Panny Márie. Kostolík nebol veľký a stál pravdepodobne niekde v miestach dnešnej farskej záhrady (našli sa tu zvyšky múrov, ktoré mohli byť z niekdajšieho kostola). Keďže obec i farnosť početne rástla, bolo potrebné postaviť nový priestrannejší a väčší kostol. Základný kameň súčasného kostola bol položený 4. júla 1757 a o dva roky neskôr ho za materiálnej i finančnej pomoci Bytčianskeho panstva postavili. Keďže kostol pri dostavbe nebol konsekrovaný, len požehnaný, slávnostná konsekrácia sa konala 10. augusta 1834 za účasti diecézneho biskupa Jozefa Vuruma.
Turzovská farnosť mala oddávna dve filiálky – Vysokú (prvá písomná zmienka 1616) a Olešnú (1619). Táto organizácia potom platila až do roku 1772, kedy bola vytvorená samostatná farnosť vo Vysokej. Koncom 18. storočia bola k Turzovke ako filiálka pričlenená Podvysoká, ktorá predtým krátko patrila k farnosti Staškov. Od začiatku 19. storočia patrili k farnosti aj obyvatelia vrchov v doline Dlhá – Divínska Dlhá, Dlhopoľská Dlhá a Neslušská Dlhá. Turzovská katolícka farnosť od svojho vzniku patrila do trenčianskeho archidiakonátu a od roku 1790 do čadčianskeho dištriktu alebo dekanátu. Od roku 1821 potom do žilinského archidiakonátu a v roku 1871 sa stala sídlom jedného z dekanátov Nitrianskej diecézy. To trvalo do februára 1952, kedy bol turzovský dekanát zrušený a farnosť opätovne patrí do dekanátu Čadca.
Hoci o rozdelení územne veľmi rozsiahlej turzovskej farnosti sa hovorilo už v 70. rokoch 18. storočia, k jej ďalšiemu deleniu prišlo až postavením kostola v Kline (dnes Klokočov) a zriadením tamojšej expozitúry pod názvom Turzovka-Klin v roku 1934. Samostatná farnosť Turzovka-Klin bola zriadená v roku 1943, po administratívnom rozdelení Turzovky na 4 samostatné obce v roku 1954, prevzala nová farnosť názov obce – Klokočov. Nové delenie prišlo až v jubilejnom roku 2000, kedy bola zriadená farnosť Korňa, kde boli prifarené ako filiálky aj Turkov a hora Živčákova. Turkov bol o dva roky neskôr na žiadosť veriacich opäť začlenený do farnosti Turzovka. Pápež Benedikt XVI. 14. 2. 2008 zriadil novú Žilinskú diecézu a farnosť sa po štyroch storočiach ocitla v štruktúrach novej diecézy.