Sk 19, 1-8, Jn 16, 29-33
Kto z nás by nepočúval posledné slova otca, matky a nepamätal by si ich?
Sk 18, 23-28, Jn 16, 23b-28
Asi ste zažili, že niekde čakáte, dakto príde, priloží kartičku a hneď má otvorené. Má voľný vstup.
Sk 18, 9-18, Jn 16,20-23a
Ak máme niekoho radi, nechceme ho zarmútiť.
Sk 17, 15. 22 – 18, 1, Jn 16, 12-15
Keby som vedel čo má čaká, nikdy by som sa do tej stavby nepustil;
Zj 21,1-5a, 1 Kor3,9c-11.16-17, Jn,13-21
Dolina Turkov nepatrila do turzovskej farnosti od jej vzniku.
Sk 16, 11-15, Jn 15, 26 – 16, 4a
Nik nepochybuje o dôležitosti svedectva.
Sk 16, 1-10, Jn 15, 18-21
Nenávisť vyjadruje niečo veľmi zlé.
Sk 15, 22-31, Jn 15, 12-17
My máme radi toho kto zdieľa rovnaké myšlienky ako my, kto nám je sympaticky, pripadne zahoríme k nemu citom.
Sk 15, 7-21, Jn 15, 9-11
Nikdy nezaškodí zdôrazňovať, že naše náboženstvo je náboženstvom vzťahu.
Sk 12, 24 – 13, 5a, Jn 15, 1-8
Človek sa nepozerá len dopredu, na to čo ho čaká, čo by chcel urobiť.
Sk 14, 19-28, Jn 14, 27-31a
Pokoj, ktorý nie je zo sveta, ale ktorý pochádza od Ducha Svätého, je hlboký, pretrváva aj počas skúšok, ba dodáva nám odvahu ísť vpred a pomáha nášmu srdcu usmievať sa.
Sk 14, 5-18, Jn 14, 21-26
V zbore apoštolov boli dvaja s rovnakým menom – Júda.
Sk 13, 44-52, Jn 14, 7-14
Ježiš vie o blížiacom sa utrpení, ale pritom myslí viac na apoštolov ako na svoje utrpenie.
Gn 1, 26 – 2, 3, Kol 3, 14-15. 17. 23-24, Mt 13, 54-58
Mesto viery a odporu: