Sir 48, 1-4. 9-11 Mt 17,10-13
Veľmi radi si všímame nepotrebné veci.
Iz 48, 17-19, Mt 11, 16-19
Páči sa mi ako Ježiš kázal.
Iz 41, 13-20, Mt 11, 11-15
Človek chce byť veľký.
Iz 40, 25-31, Mt 11, 28-30
Život je cesta a každá cesta niekam vedie.
Iz 40, 1-11, Mt 18,12-14
Ježiš v podobenstve spomína stádo so stovkou oviec.
Iz 30, 19-21. 23-26, Mt 9, 35 – 10, 1. 5a. 6-8
Sme súčasťou vyspelej civilizácie, ktorá nepotrebuje nikoho, kto by ju poučoval alebo usmerňoval.
Iz 29, 17-24, Mt 9, 27- 31
Na Lectio divina, keď sa modlíme po výklade Božieho slova, často zaznieva prosba: Pane, posilni našu vieru!
Iz 26, 1-6, Mt 7, 21. 24-27
Naozaj vieme, čo je pravé nasledovanie Krista?
Iz 25, 6-10 a, Mt 15, 29-37
Ľudia stretávajúci sa s Pánom žasli nad jeho „súcitom".
Iz 11, 1-10, Lk 10, 21-24
V evanjeliu sme počuli málo frekventované sovo: Zaplesal.
Iz 2, 1-5, Iz 4, 2-6, Mt 8, 5-11
Veľké prekvapenia nám prináša dnešné evanjelium.
Dan 7, 15-27, Lk 21, 34-36
Nevieme presne aká bola bezpečnostná situácia v Palestíne za čias Pána Ježiša.
Dan 7, 2-14, Lk 21, 29-33
Čim viac sa niečo blíži, tým viac to na nás pôsobí.
Dan 6, 12-28, Lk 21, 20-28
Počuli sme zmes dvoch odlišných proroctiev od Ježiša: