Ez 18, 21-28, Mt 5, 20-26
Chodíme do kostola nielen v nedeľu, ale každý deň, modlíme sa ráno a večer, nekradneme, nekrivdíme…
A možno ani neohovárame.
To je dobre, ale zákonníci a farizeji by sa mohli na našom mieste ešte aj niečím iným pochváliť. Napríklad denne rozjímame nad zákonom Božím, dodržiavam sabat, prinášam desiatky a obete... A počujme, čo hovorí Kristus: „Ak vaša spravodlivosť nebude väčšia…“
Spravodlivosť je podľa sv. Tomáša Akvinského čnosť, ktorá pobáda dávať každému, čo mu patrí. My ju však obyčajne chápeme trochu farizejsky, príliš úzko. Zostavujeme si presný počet povinností voči Bohu i voči blížnemu. A keď to splníme, oddáme sa spokojnej istote a dívame sa spokojne na nebo.
Ježiš nás však z tejto spokojnosti prebúdza. „Ak vaša spravodlivosť nebude väčšia ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov, nevojdete do nebeského kráľovstva.“
Spravodlivý dáva každému, čo mu patrí.
Čo patrí Bohu? Všetko. Je teda smiešne odmeriavať Bohu čas, vyhradzovať Bohu miesto, určovať odkiaľ pokiaľ. Má denne nárok na našich 24 hodín, či ich trávime prácou, zábavou, jedlom, odpočinkom alebo ináč.
Sv. Pavol nás na to upozorňuje: „Či teda jete, či pijete, či čokoľvek iné robíte, všetko robte na Božiu slávu.“ Ak neplníme Božiu vôľu po celý deň, on o tie vopred odmerané a vypočítané kúsky našej modlitby, poväčšine aj tak roztržitej, asi veľmi nestojí. „Nie ten, kto mi hovorí: ’Pane, Pane’, vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca…“ A čo patrí podľa Krista blížnemu? Všetko, čo by sme si my na jeho mieste rozumne nárokovali – v prvom rade láska. Človek nie je vešiak na šaty, nádoba na jedlo a vrecko na almužnu…
Človek chce milovať a byť milovaný, to je jeho právo, ľudské právo všetkých nás, aj povinnosť spravodlivosti. Správna norma spravodlivosti je milovať Boha z celého srdca a blížneho ako seba samého.
Turzovka, 27.2.2026
Úvahu nad dnešným Božím slovom môžete nájsť i na:
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/221-piatok-po-1-postnej-nedeli