Dan 9, 4b-10, Lk 6, 36-38
Milosrdenstvo je svojim pôvodom božské – nie ľudské.
Iba Boh je naozaj milosrdný. K milosrdenstvu patrí odpustenie. Slovo „odpustenie" pochádza z latinského slova „perdonare", čo znamená „dávať úplne, bez výhrad". Teda úplne a bez výhrad odpustiť.
My ľudia sa často mýlime – robíme chyby, takže aj my potrebujeme milosrdenstvo - odpustenia.
Kto je jediný kto nepotrebuje milosrdenstvo? Boh!
Takže je jediný, kto si môže dovoliť dať milosrdenstvo úplne, bez výhrad – pretože ho nepotrebuje pre seba! Boh pozná naše obmedzenia – vie, že sme ako 4-ročné deti, ktoré sa podelia len keď vedia, že majú dosť aj pre seba.
Boh nám dáva svoje veľké milosrdenstvo aby sme ho mohli slobodne dávať druhým, vediac, že vždy budeme mať dosť pre seba.
Ale dávame takto milosrdenstvo? Alebo sa správame ako tí čo si myslia, že si zaslúžia milosť, ktorú dostávame – a nie iní? Ježiš prišiel na zem, aby žil a zomrel za všetkých. Ježiš je stelesnenie Božieho milosrdenstva voči nám. A ako nám hovorí Ján vo svojom evanjeliu: „Lebo Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nikto, kto v neho verí, nezahynul, ale mal večný život." (Ján 3:16) – „Boh tak miloval svet" – to sú všetci!
Zosumarizujme si to, čo vieme o nekonečnom Božom milosrdenstve!
Milosrdenstvo, ktoré dávame, nie je naše – bolo nám dané Bohom.
Milosrdenstvo ku všetkým bez odsudzovania je to, čo nás urobí takými, ako je náš nebeský Otec.
Preto sa nebojte dávať druhým zadarmo zo svojho pohára milosrdenstva. Vieme, že Boh tu vždy bude, aby to doplnil a udržal v nás „plnosť jeho milosrdenstva".
Turzovka, 2.3.2026
Úvahu nad dnešným evanjeliom môžete nájsť i na: