Narodil sa v Lisabone v Portugalsku koncom 12. storočia.
2 Kor 1, 1-7, Mt 5, 1-12
Básnik Július Zeyer rozpráva o smrti Bilkis, známej kráľovnej zo Sáby.
Tob 12, 1. 5-15. 20, Mk 12, 38-44
Včera som hovoril, že Pán Ježiš využíval dialógy, obranu a aktuálnu situáciu na vyučovanie.
Tob 11, 5-17, Mk 12, 35-37
Mesiáš – slovo, ktoré fascinovalo starozákonný ľud.
Tob 3, 1-11a. 16-17a, Mk 12, 18-27
Zaujímavý je príbeh dvoch protagonistov prvého čítania:
V životopisoch svätých sa častejšie dotýkame pohnutého obdobia, v ktorom Cirkev trpela zásahmi svetských pánov do obsadzovania cirkevných funkcií.
Gal 5, 16-17. 22-23a. 24-25 Jn 14, 23-26
Čo robí človeka človekom, čo ho robí tým čim je? V tom ontologickom – bytostnom?
V rokoch 1885–1887 v Ugande kráľ Mwanga z nenávisti voči náboženstvu povraždil mnoho kresťanov; niektorí z nich slúžili priamo na kráľovskom dvore alebo boli osobne pridelení kráľovi.
Sk 25, 13-21, Jn 21, 15-19
Zdá sa to zvláštne, ale jeden chlapec v slohovej práci na tému, čo praje mame ku Dňu matiek napísal: šťastnú hodinu smrti.
Patrón filozofov
Sk 20, 28-38, Jn 17, 11b-19
Na mojom prvom kaplánskom mieste som sa zvykol na ceste z náboženstva zastaviť v jednej mnohopočetnej rodine Tencerovcov (pochádza z nej Dávid – biskup na Islande).
Sk 20, 17-27, Jn 17, 1-11a
Pápež Pius XII. povedal: Najväčším nepriateľom Cirkvi je nevedomosť kresťanov.
Sk 19, 1-8, Jn 16, 29-33
Boli sme na cyklotúre.
Bol mníchom v kláštore svätého Ondreja v Ríme.