Jon 3, 1-10, Lk 11, 29-32
Už tretíkrát v tomto pôste porovnávam postoj Starého zákona a Nového k pokániu.
Považujem to za dôležité, ak chcem nájsť podstatu pokánia a vlastne vzťahu k Bohu.
Starý zákon chce pokáním zmeniť Boha, jeho postoj k človeku. Zaznelo to aj u proroka Jonáša. Ninivský kráľ nariadil pokánie pre ľudí i zvieratá. Výsledkom toho mala byť zmena Boha voči človeku: Ktovie, možno Boh zmení svoje rozhodnutie a odpustí nám, odloží svoje rozhorčenie a nezahynieme.“
A čo Nový zákon, konkrétne evanjelium - Ježišova požiadavka? On očakáva zmenu človeka. Jeho prvé slová ako ich zaznamenal Marek: Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu (1,15). Priblížilo sa Božie kráľovstvo - dá sa povedať i takto: Boh sa priblížil. Ježiš je dôkazom toho, že Boh miluje človeka. Nikodémovi povedal: Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život (Jn 3,16). Ježiš sa za nás obetoval. Človek je ospravodlivený (urobený spravodlivým - nový teologický pojem), Boh „uzmierený“. Pokánie je obrátenie človeka, nie Boha!
Domnievam sa, že je to vyjadrené aj v dnešnom evanjeliu: ...a tu je niekto väčší ako Šalamún; ...a tu je predsa niekto väčší ako Jonáš. Podľa toho, robiť pokánie znamená byť v tom „tu“, prítomnosti Ježiša. Keď vyčítajú Ježišovi, že jeho učeníci sa nepostia povie: Vari môžu svadobní hostia smútiť, kým je ženích s nimi? No prídu dni, keď im ženícha vezmú; potom sa budú postiť (Mt 9:15).
Vari sa môžu svadobníci postiť, kým je ženích s nimi? Dokiaľ majú medzi sebou ženícha, nemôžu sa postiť. No prídu dni, keď im ženícha vezmú; potom, v ten deň, sa budú postiť (Mk 2:19-20).
Ježiš im povedal: "Vari môžete žiadať od svadobných hostí, aby sa postili, kým je ženích s nimi? No prídu dni, keď im ženícha vezmú; potom, v tých dňoch sa budú postiť. (Lk 5:34-35)
Traja evanjelisti spájajú pôst s Ježišovou prítomnosťou, respektíve stratou. Teda pokánie má za cieľ stretnúť sa s Bohom, byť v jeho prítomnosti, žiť s nim.
Málo si všímame text – slova Jána Krstiteľa hlásateľa pokánia. Prečítajme si ich v tejto súvislosti: Ženích je ten, kto má nevestu. A ženíchov priateľ, ktorý je pri ňom a počúva ho, veľmi sa raduje zo ženíchovho hlasu. A táto moja radosť je úplná. Ján je Ježišov priateľ. Teší sa z jeho prítomnosti. Dáva mu svoj hlas. Ako samozrejmosť dodáva tu priam mysticko-asketickú vetu: On musí rásť a mňa musí ubúdať. (Jn 3:29-30)
Prežívame pôst, prežívajme ho tak, aby sme ho prežívali v priateľstve s Ježišom. Aby sme dorastali do tohto priateľstva.
Turzovka, 13.3.2019