Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

Dt 30, 15-20, Lk 9, 22-25

Drahí bratia v kňazskej službe.

Všetci pôsobíte na Horných Kysuciach. Pouvažujme, ako v tomto regióne vnímajú rehoľné sestry, hlavne ako prijímajú odchod dievčat do rehole?

Bol som prekvapený, keď som s tu prítomným pánom dekanom prednedávnom počúval svedectvo sestry o jej odchode do rehole. Nech vám to povie on sám. Ja to vyjadrím poznámkou, ktorú počúvala matka sestričky: Veď tá tvoja dcéra nie je ani krivá, ani chorá. Prečo si ju dala do kláštora?!

Takže musím uveriť sestričke z Domu sv. Jozefa, ktorá hovorila, že keď tu prišla bolo to ťažké. Toľko hanlivých poznámok nezažila nikde. Prišla z Bratislavy a tam ju brali buď ľahostajne, alebo s úctou.

Aj vedenie mesta berie rehoľnice „po Kysucky“. Pri výročí mesta boli oslavované a vyznamenané osobnosti, rôzne inštitúcie. Dom sv. Jozefa nebol ani spomenutý. A už roky robí záslužnú prácu. Žeby preto, že ho vedú sestry?

O kňazoch majú, zdá sa, inú mienku. To nie je nakoniec dôležité. Dôležite je ako akceptujú naše pôsobenie. Možno tak ako prácu sestier v Dome sv. Jozefa. Preto aj nám odkázal Pán Ježiš v dnešnom evanjeliu: Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma? Je to od Pána proroctvo, ktoré by nám mohlo pomôcť v reáliách nášho života. Konkrétne: Nedať sa znechutiť, nebáť sa, že som na druhej koľaji, že nevidím výsledky, že nie som akceptovaný... a zvládať s radosťou život - prečo nie až takto!

Jeden biskup, ktorý bol väznený v päťdesiatych rokoch a po prepustení pracoval vo fabrike. Priznal sa mi, že pre to dosť trpel, keď chodil s fúrikom v montérkach a ľudia ho poznali. Musel sa s tým vysporiadať. Iný biskup sa zasa s hrdosťou hlásil k tomu, že robil šoféra v domácich potrebách (Baláž). Keď má raz stretli Rómovia a dozvedeli sa, že pracujem na biskupskom úrade, veľmi srdečne ho pozdravovali so slovami: On s nami pracoval. Po odovzdaní pozdravu sa pán biskup usmial a povedal: Samozrejme, že ich poznám. Mal si ich pozvať, aby ma navštívili. Sú rôzne povahy, každý má odlišný ten svoj kríž.

Recept? Možno príhoda zo života veľkého slovenského biblistu prof. Jozefa Búdu (1898-1994), autora mnohých vedeckých prác. V päťdesiatych rokoch minulého storočia mu bolo znemožnené prednášať, bol väznení a potom robil pouličného zametača v Bratislave. Tam ho spoznala jedna pani a ľutovala ho, že taký vedec, profesor, múdry človek a toto robí. On so svojim typickým úsmevom: Poznám jedeného omnoho múdrejšieho a väčšieho ako som ja. A viete čo s nim urobili? - ???

- Dali mu na plecia kríž, niesol si ho na kopec a tam ho naň pribili. Pochopila.

Čo je dôležité pre nás? Asi si uvedomiť, že tu nejde o kríž, pre kríž – teda, aby sme si niečo vytrpeli. Ide tu o niečo iné. O niečo vyššie! Tak to chápal profesor Búda. V úvode spomínaná sestra to brala s úsmevom a je rada, že je v reholi. Mne to tak vychádza, že ide o niečo podstatné v našom živote. O to, čo sme počuli v prvom čítaní od Mojžiša: Hľa, dnes ti predkladám život a šťastie i smrť a nešťastie. Iba navonok to vyzerá ako kríž. V podstate je to cesta života do života. Veď On tretieho dňa vstane z mŕtvych...

Turzovka, Makov - Rekolekcie, 7.3.2019

 




Prihlásiť

Prihláste sa do svojho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Zapamätať

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2022.

Created by Silvester Judák.

Tvorba farských webov.