Ez 18, 21-28, Mt 5, 20-26
Keď som si prečítal prvé čítanie, prišiel mi na myseľ Tomáš Morus (1478 - 1535).
Trochu k jeho životu:
Roku 1529 kráľ Henrich VIII. vymenoval tohto vo svete známeho humanistu za lorda kancelára. Bola to po kráľovi najvyššia hodnosť, asi ako dnešný premiér. Tomáš úprimne osvedčoval kráľovi svoju vernosť a ochotu splniť mu akékoľvek želanie, ktoré sa neprotiví kresťanským zásadám. To kráľ však dobre vedel, no chcel čosi viac. Jeho vášeň a ctižiadosť chcela zlomiť kancelárovo svedomie. Keď Tomáš videl, že napätie medzi ním a Henrichom vzrastá, vzdal sa roku 1532 kancelárskej hodnosti.
Aj tak mu kráľ nedal pokoj a nútil ho, aby prisahal na zákon, podľa ktorého je kráľ najvyššou hlavou cirkvi v Anglicku. Tomáš samozrejme odmietol (ako jediný s veľkých osobnosti – podobne s Jánom Fischerom). To stačilo, aby bol odsúdený na smrť. Pred smrťou sa zdôveril svojej milovanej dcére Margite: Všetkým odpúšťam, lebo ak sa neobratia a zostanú v hriechu, nemám svedomie, aby som sa na nich hneval, veď trpia tu pre výčitky svedomia a budú trpieť vo večnosti. Ak sa obrátia a budú hriechy ľutovať, budem s nimi v Božom kráľovstve. A môžem sa hnevať na bratov s ktorými sa bude radovať celú večnosť u Boha? A spojitosť s prvým čítaním je v tejto vete: Ak sa však bezbožný odvráti od svojej bezbožnosti, ktorú páchal, a koná podľa práva a spravodlivosti, zachráni si život. Keď teda uzná všetky svoje neprávosti, ktoré popáchal, a odvráti sa od nich, určite bude žiť, nezomrie.
Domnievam sa, že Tomáš Morus je pre nás vzorom v hrdinskom postoji, ale aj v odpustení. Podarilo sa mu splniť Ježišovu požiadavku: Keď teda prinášaš dar na oltár a tam si spomenieš, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar tam pred oltárom a choď sa najprv zmieriť so svojím bratom; až potom príď a obetuj svoj dar. Tomáš Morus skôr než obetoval svoj život, zmieril sa.
Staškov, 15.3.2019