Gn 17, 3-9, Jn 8, 51-59
Človek dostal dar života a chce žiť.
Výnimočne, to sú patologické prípady, že človek odmieta život. Človek chce žiť radostne a dlho a nechce zomrieť.
Preto by sa mal minimálne zamyslieť nad Ježišovými slovami, ktoré povedal Židom: „Veru, veru, hovorím vám: Kto zachová moje slovo, neuvidí smrť naveky.“
Večný život, o tom to celé je. Preto prišiel Pán Ježiš. Chce skvalitniť aj tento „pozemský život“. Veď večnosť začína dnes.
Židia opäť prijímajú slovo Ježiša po svojom. Neuvidí smrť naveky – teda bude žiť naveky – to by mali chápať. Veď v tom čase (zvlášť od Machabejcov) už bola rozvinutá náuka o posmrtnom živote.
Ježišove slová sú pre Židov neprijateľné, lebo Ježiš sa predstavuje ako Syn Boží. O Bohu hovorí: Ja ho poznám a jeho slovo zachovávam. Váš otec Abrahám zaplesal, že uvidí môj deň; i videl a zaradoval sa.“
Z týchto slov sú tak rozdráždení, že ho chcú ukameňovať.....
Ježišove slová otriasli Židmi.... A niekedy otrasú aj s nami. Veľmi často nevšímame Božie slovo, a keď Duch Svätý príde a vnuká nám, že musíme ísť ďalej, niečo urobiť rýchlo si zatvoríme uši pretože nás to znepokojuje, ruší nás. Keď nás kňaz vo svojej homílii tiež vyzýva, aby sme niečo zmenili, hovoríme si: „Ó nie! Teraz to už preháňa, nemôžem žiť to, čo hovorí! ….“
V tomto sme veľmi podobní Židom z Ježišovej doby. Myslíme si, že vieme všetko o Bohu a o tom, ako žiť. Ale Boh je Boh. Kto by teda mohol vedieť všetko o ňom? Preto sa nebojme nechať sa zatriasť Božím slovom, pretože o to ide; „zachovať Božie slovo“. Musíme sa nechať ním preniknúť, pretože práve vďaka nemu budeme kráčať k večnému životu, ktorý nám Ježiš ponúka.
Nech nikdy nezabudneme, že náš „večný život" nezačína našou smrťou, ale že už začal, práve teraz, tu na zemi sa naň musíme pripraviť tým, že zaradíme Božie slovo do celého nášho života.
Turzovka, 10.4.2025
Úvahu nad dnešnými čítaniami môžete nájsť i na: