Gn 17, 3-9, Jn 8, 51-59
„Veru, veru, hovorím vám: Prv ako bol Abrahám, Ja Som.“
V tejto vete je niečo nepredstaviteľné. Človek Ježiš vyhlasuje, že bol skôr ako Abrahám, ktorý žil pred storočiami. Ako je to možné? Neviditeľné sa stalo viditeľným pre naše oči, nepočuteľné sa stalo Slovom, Ten, ktorý bol od počiatku, vzal telo z nášho tela a videli sme jeho slávu, slávu, že jednorodený Syn plný milosti a pravdy pochádza od Otca“ (Jn 1; 8,54).
To všetko urobil Boh – Ježiš, aby sme mali život v hojnosti. Ježiš nám otvára cestu, delí sa s nami o večnú Božiu lásku.
Niektorí Židia nechceli prísť k nemu, aby sme mali život. Zdvihli kamene a chceli ich hádzať do neho,
Keď je naše srdce kamenné, stáva sa, že berieme do rúk skutočné kamene a kameňujeme Ježiša Krista v osobách našich bratov, najmä tých najslabších." (Omša pápeža Františka z 22.3.2013)
Aké ťažké je aj pre nás VYCHÁDZAŤ z našich istôt, našich vlastných vedomostí, našich uistení, našich väzieb, našich vecí, našich tradícií... Pretože aj my tvrdíme, že máme Boha za Otca, ale sme naozaj bratskí na spôsob Ježiša?
Vyzujme si sandále, aby sme sa „klaňali pred Kristovým krížom“, zbavení vlastnej dôležitosti, „a oslavovali jeho sväté zmŕtvychvstanie“. (Byzantská liturgia).
Nech nás v tomto Pôstnom období náš vnútorný obrat otvorí Dňu Pána a vyvedie nás von k našim bratom a sestrám a nech nás naplní Ježišovým zmŕtvychvstaním.
Turzovka, 10.4.2025
Úvahu nad dnešnými čítaniami môžete nájsť i na: