Gn 17, 3-9, Jn 8, 51-59
V evanjeliu podľa Jána nie je žiadna otázka o Ježišovej identite, žiadne vyznanie viery v jeho božstvo, ako napríklad od Petra, žiadne oznámenie o umučení, žiadne premenenie, žiadna agónia v Getsemanskej záhrade...
Je to prirodzené. Evanjelista Ján písal evanjelium omnoho neskôr, vlastne už druhej generácii kresťanov, ktorej už identita Ježiša bola zrejmá. A dopĺňal najmä Ježišove myšlienky.
Ján sa vracia k diskusii Ježiša so Židmi, ktorých už nerozlišuje na zákonníkov a farizejov, čo pre jeho čitateľov bolo už neaktuálne. Pomenovanie „Židia“ predstavuje Ježišových odporcov. Celá diskusia u Jána so Židmi sa vedie hlavne z Ježišovho svedectva: Ja Som. Pre nás je to zvláštne, ale pre Židov poznajúcich Starý zákon to bolo poburujúce. Boh sa totiž takto predstavil Mojžišovi pri horiacom kriku.
Tým sa Ježiš priamo hlasí k tomu, že Boh je jeho otec. Aj v dnešnom texte zaznelo: Ale oslavuje ma môj Otec, o ktorom vy hovoríte: ‚On je náš Boh,. Preto nečudo, že na to zdvihli kamene a chceli ich hádzať do neho, ale Ježiš sa skryl a vyšiel z chrámu.
Týmto Ján dokresľuje mozaiku tajomstva Ježišovho božstva ohlásenú v prológu jeho evanjelia. Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami
Samotný Ježiš počas svojho pozemského života povedal dopredu o svojej smrti na kríži: „Keď vyzdvihnete Syna človeka, poznáte, že Ja Som a že nič nerobím sám od seba, ale hovorím tak, ako ma naučil Otec.“ (Jn 8,28). To „Ja Som“, na ktoré poukazuje Ježiš, je vlastne Božie meno, hebrejsky Jahve. Ježiš teda dopredu hovoril, že ľudia v jeho smrti na kríži spoznajú novú slávu, slávu lásky Božej. Všetky iné druhy oslávenia sú márne, jediná pravá sláva je sláva získaná prostredníctvom obetujúcej sa lásky.
My by sme mali už patriť do generácie kresťanov, ktorí majú v poznávaní identity Ježiša jasno. Len je otázne, aké je naše svedectvo o Ježišovi.
Turzovka, 21.3.2024
Úvahu nad dnešnými čítaniami môžete nájsť i na: