1 Jn 3, 7-10, Jn 1, 35-42
Ak niekto chce poznávať Božie pôsobenie vo svete, najlepšie ho asi načíta v sledovaní povolaní.
Rôzne povolania poznáme zo Svätého písma, zo životopisoch svätých. Aj z nášho povolania k viere.
Niečo z tohto povolania pozorovať aj v dnešnom evanjeliu. Je to v začiatku formovania učeníkov, keď ešte oni vyhľadávajú Ježiša. Zároveň vidieť, že Ježiš myslí dopredu. Omnoho viac ako šachista. Pán Ježiš sa zahľadel na Šimona a povedal: „Ty si Šimon, syn Jánov, ale budeš sa volať Kéfas,“ čo v preklade znamená Peter. A už videl ako vyznáva jeho Božstvo, ako ho zaprie, i ako mu odovzdá kľúče. A už videl množstvo jeho nástupcov – pápežov.
Slovo „povolanie“ má v biblickom myslení veľmi široký a obsiahly význam. O celých dejinách vesmíru a ľudstva možno povedať, že na počiatku bol rozhovor, oslovenie, komunikácia. Nebo, zem i všetko, čo ich napĺňa vznikajú, keď Boh vyriekne ich meno. Božie slovo dáva všetkému existenciu a zároveň človeku cez stvorenstvo hovorí o Božej kráse, múdrosti a láske: „Nebesia rozprávajú o sláve Boha a obloha hlása dielo jeho rúk. Deň dňu o tom podáva správu a noc noci to dáva na známosť. Nie sú to slová, nie je to reč, ktorá by sa nedala počuť. Po celej zemi rozlieha sa ich hlas a ich slová až po končiny sveta” (Ž 19, 2-5). Naprieč Svätým písmom sa dozvedáme, ako sa Boh rozprával s človekom a ako mu človek odpovedal.
Trochu si posvieťme na povolanie Samuela. Badáme rozhovor Boha s mladučkým Samuelom, ktorý sa učí rozpoznávať Božie oslovenie a najmä ochotne naň odpovedať: „Hovor, Pane, tvoj sluha počúva“ (porov. 1Sam 3, 10). Že bol dobrým učeníkom v škole Slova, potvrdzuje aj biblický autor: „Samuel dorastal, Pán bol s ním a ani jednému z jeho slov nedal padnúť na zem” (1 Sam 3, 19).
No človek je slobodný a Božiemu slovu môže aj vzdorovať a neposlúchnuť ho. To však znamená odvrátiť sa od Boha a teda ocitnúť sa v stave hriechu. Boh sa napriek neustálemu odmietaniu opätovne prihovára k svojmu národu, nežne volá, naliehavo burcuje. Najsilnejšie prehovoril slovami a skutkami milovaného Syna, „Slovom, ktoré sa stalo telom a prebývalo medzi nami“ (Jn 1, 14). Tým Slovom, ktoré bolo na počiatku u Boha a „všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali. (...) Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi“ (Jn 1, 4-5, 12).
Turzovka – Dom sv. Jozefa, 2025
Úvahu nad dnešným Božím slovom môžete nájsť i na:
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/643-4-decembra
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/1556-4-januar
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/1983-4-januar-19
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/1070-vianoce-4-1
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/2424-4-januar-20
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/2840-4-januar-21
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/3285-4-januar-22
https://www.faraturzovka.sk/2-nezaradene/3755-4-januar-23
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/4224-4-januar-24