1 Jn 3, 7-10, Jn 1, 35-42
V posledný deň roka mnohý čakajú do polnoci a oslavujú veľkolepo, s veľkým lomozom nový rok.
Prečo? Veď nový rok príde aj sám, aj keď ho nečakáme. Možno preto, že nový rok je nejakým psychologickým medzníkom. Zvyknú sa vtedy robiť aj predsavzatia, nejaké rozhodnutia. Aby sme v nich vytrvali, je potrebné pripomínať si ich a znova a znova sa správne nasmerovať.
V dnešnom evanjeliu sme počuli ako dvaja Jánovi učeníci, Ján a Ondrej po jeho slovách o Ježišovi: Hľa, Boží Baránok, ...šli teda za Ježišom, videli, kde býva, a zostali v ten deň u neho.
Zostali v ten deň u neho... Potom sa vrátili do „svojho života“. Ale potom sa opäť k nemu vrátili.
Vhodná symbolika aj pre nás, ako dobre prežiť tento nový rok. A nielen tento, ak nám Pán žitia dopraje, aj ďalšie. Každý deň zostávať u Ježiša nejaký čas! Samozrejme nie tak, že sa pomodlím, som na sv. omši, uvedomím si jeho prítomnosť... a idem si po svojom.
Títo dvaja sa stretli s Ježišom a tak ich to oslovilo, že išli a hovorili: Našli sme Mesiáša. Ak my pri stretnutiach s Ježišom nájdeme v ňom Mesiáša (Záchrancu), bude to zachraňovať náš život a pomáhať k tomu aj iným.
Turzovka, 4.1.2024