1 Jn 3, 7-10, Jn 1, 35-42
Napoleon uvažuje pred smrťou nad svojim životom.
Je hrdý, že strhol toľko ľudí. Samozrejme muselo byť v ňom aj kopec nostalgie za tými časmi keď bol veľký vojvodca. Veď zomiera vo vyhnanstve. Keď čítal evanjelia uvedomil si, že Ježiš nemanipuloval.
Za Ježišom išli. Ešte nerobil zázraky a už mal učeníkov. Viď Kána Galilejská. Čítame: Učeníci tam uverili v neho. Uveril v neho – že je viac než Učiteľ. Prečo? Opäť dajme slovo Napoleonovi: Verte mi ja sa v ľuďoch vyznám, Ježiš nebol len človek.
Včera bolo Ježišovho mena. Dostal ho od anjela. Bol Spasiteľ, bol Emanuel, Boží Syn. Dnes dostal meno od potencionálnych učeníkov: Rabbi – čo v preklade znamená: Učiteľ. Vtedy bol pre nich, ako som spomenul učiteľ – pochopiteľne, vtedy tento pojem znamenal iné.
Dnes sme počuli, že Ježiš dáva mená. Ježiš sa naňho zahľadel - na budúceho apoštola a povedal: „Ty si Šimon, syn Jánov, ale budeš sa volať Kéfas,“ čo v preklade znamená Peter. A preložené do slovenčiny to znamená skala.
Ježiš dáva mená aj nám. Predvčerom sme mali spomienku na svätého Bazila Veľkého a Gregora Nazianzského. Keď Gregor píše o ich vzájomnej podpore na ceste za Ježišom poznamenal: A kým iní majú všelijaké prímenia, či už po rodičoch alebo si ich sami získali svojou prácou a úsilím, pre nás existovala len jedna veľká vec a veľké meno: byť a menovať sa kresťanmi.
Od krstu sme aj my všetci kresťanmi. Svätý Ján nám odkazuje v prvom čítaní:
Kto sa narodil z Boha, nepácha hriech, lebo v ňom ostáva jeho semeno; a nemôže hrešiť, pretože sa narodil z Boha. Podľa tohto sa dajú rozoznať Božie deti od detí diablových: kto nekoná spravodlivo, nie je z Boha; ani ten, kto nemiluje svojho brata.
Turzovka, 4. januára, 2019