Sk 11, 21b-26; 13, 1-3, Mt 10, 7-13
Svätý Lukáš hovorí, že v Antiochii, hlavnom meste rímskej provincie Sýria, Ježišových nasledovníkov po prvýkrát nazvali „kresťanmi" (Sk 11, 26).
Meno christianoi - grécke slovo odvodené od christos, „pomazaný" - sa v Antiochii používalo pravdepodobne preto, lebo grécki konvertiti v Cirkvi počtom prevýšili veriacich zo židovstva (11, 20-21). Zhruba v tomto čase kresťanstvo začínali vnímať ako niečo iné než novú sektu v rámci judaizmu a kresťanstvo začínalo nadobúdať odlišný charakter.
Aj keď ich pomenovanie „kresťania" zdanlivo oddeľovalo od ostatných veriacich, veľmi si toto pomenovanie cenili a upevňovali vzájomnú jednotu. Židovsko-kresťanská cirkev v Jeruzaleme poslala dnešného oslávenca, Barnabáša (ktorý pochádzal z Cypru), aby podporil evanjelizáciu pohanov v Antiochii (Sk 11, 22-23). Grécki veriaci v Antiochii potom prejavili lásku svojim židovským bratom v Jeruzaleme, keď pre nich urobili zbierku na zmiernenie hladu (11, 27-30).
Okolo roku 110, bol v Antiochii, jeden z jej prvých biskupov, svätý Ignác, ktorý po prvýkrát nazval Cirkev „katolíckou". Ignác v liste veriacim v Smyrne napísal: „Kdekoľvek je Ježiš, tam je všeobecná (katholike) Cirkev." „Katolícky" tu znamená „všetko zahŕňajúci" a od toho času sa kresťanská cirkev, zhromaždenie všetkých veriacich, nazýva „jednou, svätou, katolíckou a apoštolskou".
Jednota je jadrom toho, čo Ježiš uskutočnil na kríži. Svojou smrťou a vzkriesením založil jednu Cirkev – „jedno telo" (Ef 2, 16) - v ktorej všetci veriaci hlboko milujú a vážia si jeden druhého.
Nie je teda smutné, že po Ježišovej smrti sa Cirkev opakovane štiepi a rozdeľuje? Katechizmus Katolíckej cirkvi (820) nám pripomína: Veríme, že jednota, „ktorú Kristus od začiatku daroval svojej Cirkvi,... pretrváva neodňateľne v Katolíckej cirkvi, a dúfame, že sa bude deň čo deň zveľaďovať až do skončenia vekov. Kristus ustavične dáva svojej Cirkvi dar jednoty, ale Cirkev sa musí stále modliť a pracovať na tom, aby udržiavala, posilňovala a zdokonaľovala jednotu, ktorú pre ňu chce Kristus. Preto sám Ježiš v hodine svojho umučenia prosil a ani teraz neprestáva prosiť Otca o jednotu svojich učeníkov: „...aby všetci boli jedno, ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás jedno, aby svet uveril, že si ma ty poslal“ (Jn 17, 21). Túžba po obnovení jednoty všetkých kresťanov je Kristov dar a výzva Ducha Svätého.
Na prihovor sv. Barnabáša, ktorý sa usiloval o jednotu a šírenie viery, spojme svoje modlitby s modlitbami kresťanov po celom svete, aby sme medzi sebou obnovili plnú jednotu.
Turzovka - Dom sv. Jozefa, 2024
Pozrite tiež:
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/291-sv-barnabas
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/787-sv-barnabas-apostol
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/1757-sv-barnabas-apostol-2
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/2178-sv-barnabas-19
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/3485-sv-barnabas-22-ml