Sk 11, 21b-26; 13, 1-3, Mt 10, 7-13
Narodil sa na ostrove Cyprus.
Uvádza sa medzi prvými veriacimi v Jeruzaleme. V Antiochii hlásal evanjelium; pridal sa k apoštolovi Pavlovi a sprevádzal ho na prvej apoštolskej ceste. Zúčastnil sa na Jeruzalemskom koncile. Keď sa vrátil do vlasti, šíril tam evanjelium a tam aj zomrel.
Rovnako ako apoštoli i on sa stal svetlom pre súčasníkov a sprostredkovane i nám ako to je možné vybadať z Traktátov svätého biskupa Chromácia na Matúšovo evanjelium
„Vy ste svetlo sveta. Mesto postavené na návrší sa nedá ukryť. Ani lampu nezažnú a nepostavia pod mericu, ale na svietnik, aby svietila všetkým, čo sú v dome.“ (Mt 5,14-15) Pán nazval svojich učeníkov soľou zeme, lebo oni nebeskou múdrosťou osviežili ľudské srdcia omámené diablom. Teraz ich nazýva aj svetlom sveta, lebo osvietení ním, pravým a večným Svetlom, stali sa aj oni svetlom v temnotách.
Keďže on sám je Slnkom spravodlivosti (porov. Mal 3,20), plným právom nazýva svetlom sveta aj svojich učeníkov. Veď cez nich akoby cez dajaké žiarivé lúče vylieva na celý svet svetlo svojej pravdy, lebo zahnali zo sŕdc ľudí temnoty bludu tým, že im ukázali svetlo pravdy.
Cez nich sme boli aj my osvietení a z tmy sme sa stali svetlom, ako hovorí Apoštol: „Kedysi ste boli tmou, ale teraz ste svetlom v Pánovi. Žite ako deti svetla!“ (Ef 5,8) A opäť: „Nie ste synmi noci ani tmy, ale ste synmi svetla a synmi dňa.“ (porov. 1Sol 5,5)
Právom aj svätý Ján vo svojom liste svedčí: „Boh je svetlo“ (1Jn 1,5) a kto ostáva v Bohu, je vo svetle, ako je aj on vo svetle. A keď máme to šťastie, že sme boli vyslobodení z tmy bludu, musíme žiť stále vo svetle ako deti svetla. Preto hovorí Apoštol: „Medzi ktorými svietite ako svetlá na tomto svete tým, že sa držíte slova života.“ (Flp 2,15-16)
Ak to nebudeme robiť, hrozí, že svojou nevernosťou ako nejakým závojom zakryjeme a zatienime také potrebné a užitočné svetlo na vlastnú i cudziu škodu. A preto aj ten, čo dostal talent, aby ním získal nebeskú odmenu, a on ho radšej ukryl, ako by ho mal dať na stôl peňazomencom, dostal zaslúžený trest, ako vieme a čítame (porov. Mt 25,26-27).
Preto v nás musí stále svietiť tá žiariaca lampa, čo bola zažatá na našu spásu. Máme totiž lampu nebeského prikázania a duchovnej milosti, o ktorej Dávid povedal: „Tvoje prikázanie je svetlo pre moje nohy a pochodeň na mojich chodníkoch.“ (Ž 119,105) Aj Šalamún o nej hovorí: „Lebo lampou je prikázanie zákona.“ (Prís 6,23)
Preto túto lampu zákona a viery nesmieme ukrývať, ale na spásu mnohých ju treba v Cirkvi stále stavať ako na svietnik, aby sme mali zo svetla tejto pravdy aj my úžitok a aby osvietilo všetkých veriacich.
RESPONZÓRIUM Sk 11, 23-24
Keď prišiel Barnabáš do Antiochie a videl Božiu milosť, zaradoval sa, * Lebo on bol muž dobrý, plný Ducha Svätého a viery.
A povzbudzoval všetkých, aby vytrvali v Pánovi, ako si zaumienili v srdci. * Lebo on bol muž dobrý, plný Ducha Svätého a viery.
Modlime sa.
Dobrotivý Bože, ty si poslal svätého Barnabáša, plného viery a Ducha Svätého, ohlasovať evanjelium pohanom; vrúcne ťa prosíme, vzbudzuj aj dnes horlivých pracovníkov, ktorí by podľa jeho príkladu slovom i životom ohlasovali blahozvesť Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.