Sk 11, 21b-26; 13, 1-3, Mt 10, 7-13
Skôr než si prečítate niečo zo života dnešného oslávenca, sv. Barnabáša, prvého a najvýznamnejšieho misionára, pár poznámok:
Veľkosť veľkých osobnosti je v tom, že sa dokážu obklopiť veľkými ľuďmi. To však nie je jednoduché! Možno nie tak preto, že veľkých ľudí je ťažko nájsť, ako skôr v tom, že mnohí sa boja veľkých, aby ich nezatienili. Barnabášova veľkosť podľa mňa je v tom, že sa nebál prijať donedávna prenasledovateľa Cirkvi Pavla a dal mu dôveru. On ho vlastne vytiahol.
Ďalej, keď svätý Pavol preberá opraty apoštolských ciest, vôbec ho to „nerozhodí“ a pokračuje aj keď hrá druhé husle.
S Pavlom sa však predsa rozíde, ale nie pre „druhé husle“, ale pre slabého mladého Mareka, ktorý nezvláda náročnosť misionára a podrží Mareka, aby sa nezlomil a vychoval tak ďalšiu osobnosť – evanjelistu. Vzdať sa svojich ambícii a pomôcť inému, slabšiemu – to je ozajstná veľkosť! Ťažšie ako zriecť sa všetkého majetku, ako to predtým urobil.
Veľké osobnosti sú veľkorysé. Barnabáš taký bol. Prejavilo sa to v tom (z čoho žijeme aj my), že sa pričinil o to, aby kresťania nemuseli dodržiavať obradný židovský zákon.