Sk, 12,1-11, 2 Tim 4, 6-8. 17-18, Mt 16, 13-19
Modlitba a Cirkev – Cirkev a modlitba
Peter sa ako hlava Cirkvi profiluje hneď v jej začiatkoch. Pri Zoslaní Ducha Svätého, ako aj pri maličkom začínajúcom spoločenstve Ježišových učeníkov. Najprv uzdravil ochrnutého v Lydde a vzkriesil Tabitu v Joppe (Sk 9). Potom inštruovaný vo videní išiel do Cézarey k pohanskému stotníkovi Kornéliovi, ohlasoval mu Ježiša Krista a dal pokrstiť prítomných, na ktorých zostúpil Duch Svätý (Sk 10). Tento svoj prístup k pohanom musel následne vysvetľovať v Jeruzaleme (Sk 11).
Začiatok nášho čítania (Sk 12) konštatuje, že po období pokoja pre Cirkev prišlo prenasledovanie a dotklo sa aj samotného Petra, ktorý sa dostal do väzenia. Kým doteraz Ježišovým nasledovníkom komplikovali život židovské náboženské autority, v dnešnom čítaní sa dozvedáme, že svoje vykonal aj kráľ Herodes, ako vládnuca politická autorita (J. A., Fitzmyer, 485).
Sviatok Nekvasených chlebov (v. 3), ktorý súvisí s Veľkou nocou (v. 4), a teda s vyslobodením z egyptského otroctva, sa pre Petra stáva paradoxne časom, kedy stráca slobodu. Je to trpká irónia a Lukáš nechce, aby sme ju prešli bez povšimnutia (W. H Willimon, 111–112).
Reakcia Cirkvi na Petrovo uväznenie je nádherná; Petra teda strážili vo väzení. Ale Cirkev sa bez prestania modlila k Bohu za neho. (v. 5). Nepochybne aj sám Peter sa modlil, ale autor Skutkov apoštolov si touto stručnou poznámkou chce posvietiť prednostne na modlitbu Cirkvi. Neuvádzajú sa presné slová, ktorými sa obracali na Boha, ani miesto a čas, v ktorom modlitby prebiehali. Vieme iba, že to bolo bez prestania (v. 5). Takáto vytrvalá modlitba Cirkvi je ozvenou Ježišovej vrúcnej modlitby v smrteľnej úzkosti na Olivovej hore (Lk 22,43).
Druhá charakteristika modlitby spoločenstva Cirkvi je, že sa modlili za neho (Petra) (v. 5). Modliť sa neznamená iba točiť sa okolo seba, byť zahľadený do vlastného ega. Kto sa modlí, vychádza zo seba a vo viere vstupuje do vzťahu s tým „iným“, ktorým je sám Boh. V tomto vzťahu spoznáva potreby a núdzu ľudí a prednáša ich Bohu. Skusujeme to v osobnej rovine, ale aj ako spoločenstvo veriacich. Dnes si často dávame vedieť, že sa jeden za druhého modlíme; sami alebo v spoločenstve, doma i pri sv. omši. Existujú na to komunikačné prostriedky. Peter nemusel mať informáciu, že sa zaňho modlia, ale drobný detail naznačuje, že sa ho modlitba veriacich dotýkala – Peter spal (v. 6). Pokojne spať v takej kritickej situácii, keď hrozí vážne nebezpečenstvo, mohol iba preto, že bol obklopený spolucítením a modlitbou svojich, vďaka čomu sa úplne odovzdal do Pánových rúk (Ratzinger, 179).
Veci ktoré sa dejú v osudnú noc v Herodesovom väzení neobsahujú iba prvky vyslobodenia z Egypta, ako ich podáva známe rozprávanie z Knihy Exodus (Pánov anjel, prepásané bedrá), ale predovšetkým odkazujú na Ježišovo zmŕtvychvstanie. Svetlo (v. 7) uprostred noci, ktoré osvetľuje miestnosť žalára, je svetlom Ježišovej Paschy. On premáha temnotu noci a zla a prináša slobodu (Ratzinger, 179). Od apoštola Petra sa môžeme učiť, ako sa s dôverou nechať niesť modlitbou Cirkvi.
Aj my sami pamätajme vo svojich modlitbách na iných. Ježiš vie veľmi dobre, koho máme radi, na kom nám záleží a kto potrebuje našu modlitbu.
Svetlo zmŕtvychvstalého Pána nech nás prežaruje na príhovor svätých apoštolov Petra a Pavla. A tešme sa zo slobody, ktorú máme v Kristovi.
Turzovka – Domček, 2026
Pozrite i tieto linky:
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/268-sv-peter-a-pavol
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/2601-sv-peter-a-pavol-20