Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

Sk, 12,1-11, 2 Tim 4, 6-8. 17-18, Mt 16, 13-19

Peter — pôvodným menom Šimon — narodil sa v Pales­tíne, v mestečku Betsaida na severnom brehu Genezaretského jazera.

V dospelom veku býval v meste Kafarnaume. Bol bratom apoštola Andreja. Keď ho Ježiš povolal za apoš­tola, zmenil mu meno na Peter, t.j. Skala, na ktorej založil svoju Cirkev a Petrovi dal «kľúče od nebeského Kráľov­stva». Najprv hlásal evanjelium v Palestíne, potom v Antiochii, v Korinte a napokon v Ríme, kde bol aj ukrižovaný dolu hlavou roku 67 alebo už roku 64.

Pavol sa narodil okolo roku 10 v Tarze, ktorý bol dôleži­tým kultúrnym a obchodným strediskom v Malej Ázii. Pô­vodne sa menoval Šavol. Študoval v Jeruzaleme a stal sa tu veľkým prenasledovateľom kresťanov. Na ceste do Da­masku okolo roku 33-35 zjavil sa mu Ježiš Kristus. Pavol sa stal kresťanom a veľkým misionárom medzi pohanmi. Pôsobili na Cypre, v Malej Ázii, v Macedónii, v Grécku, aj v Ríme. V Ríme bol aj sťatý roku 67 za cisára Neróna. Pochovaný je v nádhernej bazilike sv. Pavla v Ríme posta­venej v 4. storočí.

OBAJA SA SKLONILI, OBAJA TO VEDELI

Písal sa 29. jún 67. rok po Kristu. Po deväťmesačnej väzbe z Mamertínskeho žalára vyviedli v okovách prvého pápeža katolíckej Cirkvi, svätého Petra, aby bol popravený, podľa rozsudku ukrižovaním! Keď prišlo k činu, pápež si kľakol a vyslovil poslednú žiadosť:

— «Nie tak, ako bol ukrižovaný môj Pán! Nie tak, ale dolu hlavou. Ja nie som hodný zomrieť ako on.»

V ten deň popravili i malého človeka, vzhľadom ako «nič», taktiež v okovách. Tento človek ako «nič», kto­rého však poznal celý vtedajší svet, volal sa Pavol z Tarzu, «vyvolená nádoba Božia», najväčší misionár sveta. On, ako rímsky občan, bol odsúdený na smrť sťatím!

Peter i Pavol sklonili rovnako v majestáte smrti svoje hlavy až k zemi.

Majster Ježiš! Nechcem písať život týchto apoštolských kniežat. Pozná ich každý. Dovoľ, nech dnes nazerám ja a nech nazerajú so mnou všetci na jednu jedinú pravdu.

Peter i Pavol vedeli, prečo sklonili hlavy. Urobili to za jednu jedinú pravdu, ktorá bola súčasne ich životný ideál, ich životná láska!

Peter ti to svojho času vyslovil takto: «Ty si Mesiáš, Syn živého Boha!... Ku komu pôjdeme? Ty máš slová večného života!»

Svätý Augustín vysvetľuje tieto slová: «Peter to mal zjavené a vnuknuté od Otca, ale predsa ťa, dobrý Majster, dojali tak, že na základe týchto slov si ho premenoval na «Skalu», čiže Petra, lebo predtým sa volal Šimon. Vtedy si na neho postavil ťarchu, ktorá sa bude rozpínať do konca vekov.»

Sladký plod! Blažená ťarcha! Blažené kráľovstvo, ktoré sa bude volať Cirkev! Cirkev na Skale — Petrovi, proti ktorej sa bude útočiť, ale nikdy ju nedobyjú, lebo kto do nej udrie, toho pohladí, objíme; lebo táto Skala je Petrovo vyznanie, Petrova Láska!

Petrov Majster, Ježiš! On bude jej neviditeľná Hlava, Peter viditeľná, ale vždy budú vedno: Ježiš a Cirkev, Cir­kev a Ježiš alebo Peter a Ježiš!

Šimon Peter to vytušil, keď bol ešte slabý a hriešny, keď neskôr sám túto «Skalu — Ježiša» hanebne zradí a zaprie, že ho nepozná. Vtedy to urobil, ako by to rovnako urobil hocikto z nás za tých okolností.

Keď bol však Peter premenený Pánovým pohľadom a pomazaný turíčnym ohňom, keď Majster Ježiš vstal po tragickej smrti, keď mu trojnásobne bol vyznal, ako ho miluje, odvtedy Peter už nesklamal.

Odvtedy Peter žil za jednu jedinú pravdu: Ježiš Kristus, Syn živého Boha!

Jedno štvrťstoročie sa stará o túto «Skalu — Cirkev». Dáva sa pre ňu vyšľahať, žalárovať, putuje pre ňu z Jeru­zalema do Samárie, sedem rokov ju bude spravovať v Antiochii až sa napokon odhodlá vstúpiť do Babylonu, ako po­menuje pohanský Rím. Odtiaľto ako hlavný kapitán spra­vuje všetky moria, vysiela rybárov — misionárov do celého sveta. Len z Ríma vyšle 40 kňazov mimo biskupov. Itália, Galia, Germánia, Ázia, ostrovy a ostrovčeky, všade musia poznať evanjelium Ježiša Krista — Krista ako Syna Božieho!

Nazerám, že Peter, tvoj Peter, Ježiš, je vášnivo zamilova­ný do teba. Vidí len dve možnosti. Buď bude za teba pra­covať, alebo za teba umierať. Ale svedčiť musí!

A keď umierať, tak umierať v pokore, nesprávne seba­vedomie už dávno odhodil za zradou, chce umrieť, ale len tak, že vycedí tiež všetku krv. Berie to ako milosť, dar; a za dar treba byť vďačný. Preto tá žiadosť, umrieť hlavou dolu.

Blažený Peter, pápež! Nazerám s tebou, milujúci Peter, lebo súhlasím s tvojím Majstrom, že telo a krv ti to nezjavili, ale len Otec, ktorý je na nebesiach.

Na popravisko ide aj človek, vzhľadom ako «nič», Pavol z Tarzu. Ten Pavol, ktorého sa zmocnil Kristus, keď Pavol, ako prenasledovateľ Šavol bol na damašskej ceste. Teraz sa vzmáha na silný výkrik duše: «Viem, komu som uveril!»

Viem! A preto «všetko pokladám za stratu v porovnaní s nesmierne vzácnym poznaním o Kristovi Ježišovi, Pánovi našom!» (Flp 3,8).

A Rimanom sa rozospieva ako vášnivo milujúci toho, ktorý sa ho prv zmocnil: «Kto nás odlúči od lásky Kris­tovej? Súženie alebo úzkosť alebo prenasledovanie? Hlad... na­hota... meč... smrť... život? Ani anjeli, ani kniežatstvá... prí­tomnosť... budúcnosť... ani sily... ani výška... ani hĺbka... ani nijaké stvorenie nebude nás môcť odlúčiť od lásky Božej, ktorá je v Kristovi, našom Pánovi.»

Pre Pavla neexistuje nič, čo by ho mohlo odlúčiť od Ježiša, Syna Božieho, lebo ako to vyhlási zase Galaťanom: «S Kristom som ukrižovaný a nežijem už ja, ale žije vo mne Kristus!»

Majster Ježiš!

Teraz mi je už jasné, prečo tieto apoštolské kniežatá ve­deli v pokore skloniť hlavu. Obaja vedeli, komu uverili!

Blažení, že ti uverili! — volám ako matka Alžbeta tvojej panenskej Matke pri návšteve. Ona ti prvá uverila, preto si jej urobil aj veľké veci.

Majster Ježiš, zmocni sa aj mňa! Disponuj so mnou... Nechcem vyjsť z nazerania, kým to nevykonáš.

Majster Ježiš! Verím, že ty si Kristus, Syn živého Boha! Dovoľ mi o tom svedčiť životom i smrťou. Amen.

ZÁVÄZOK

Nájdem si čas na adoráciu, kde vyznám svoju lásku Ježišovi. Moja prítomnosť bude o tom svedčiť aj bez slov. Láska ne­potrebuje slová, ale vieru.

Miriam Liptovská, Celý rok so svätými

 




Prihlásiť

Prihláste sa do svojho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Zapamätať

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2022.

Created by Silvester Judák.

Tvorba farských webov.