Jn 14, 1-6
Keď mi pred rokmi môj ekonóm povedal, že pevné linky úplne vytlačia mobily, bral som to s rezervou.
Prvý mobilný operátor EuroTel začal fungovať 12. septembra 1991. Pomaly pribúdali operátori, mobily dávali za symbolické ceny, ale drahé bolo volanie. Keď jeden operátor dal cez Vianoce deň volania zdarma, mnohí si volali z kuchyne do izby. Nastalo očarenie mobilmi. A teraz má snáď každý mobil.
Prvú SMS správu vymyslel a poslal inžinier Neil Papworth 3. decembra 1992 z počítača do telefónu riaditeľa britského operátora Vodafone. Správa obsahovala text „Veselé Vianoce". Šéfa to nenadchlo. Hovoril: Načo písať, jednoduchšie je zavolať. A teraz sa SMS-kami vybavuje kdečo!
Čo to prinieslo? Technické vzťahy! Chýbajú vzťahy a veľmi to ľudstvo ochudobňuje. Ľudia mali byť vďaka technike bližšie a sú vzdialenejší.
Má to súvis aj s dnešnou Spomienkou na všetkých verných zosnulých.
Keďže našim zosnulým nemôžeme posielať SMS-ky, „musíme“ na nich myslieť a v mnohých prípadoch ísť na ich hroby. A vtedy si uvedomujeme, čo všetko sme voči nim zanedbali. A často plačeme nad tým.
Cirkev nám až tvrdohlavo tento sviatok pripomína „vzťahovo“. Nehovorí o nejakých dušičkách. To evokuje dávne české filmy o vodníkoch, ktorí dušičky väznia v nejakých hrnčekoch. Dnešný deň sa oficiálne volá Spomienka na všetkých zosnulých veriacich.
Nepáči sa mi ani znenie „za duše zomrelých“, ako aj formulácia „privlastniť odpustky dušiam zosnulým“. Ide o zosnulých ľudí!
Som rád, že vo formulároch sv. omši na dnešný deň (a sú tri) sa modlíme takto:
V prvej sv. omši:
... aj našich zosnulých vzkriesiš... – modlitba dňa
... zmiluj sa nad našimi zosnulými... – nad obetnými darmi
... prijmi do vlasti svetla a pokoja všetkých svojich zosnulých... – po prijímaní
V druhej sv. omši:
... zmiluj sa nad svojimi zosnulými služobníkmi.... – modlitba dňa
... prosíme ťa za tvojich zosnulých služobníkov... – nad obetnými darmi
... očisti svojich zosnulých bratov a sestry,... – po prijímaní
V tretej sv. omši:
...daj svojim zosnulým služobníkom účasť na Kristovom víťazstve... – modlitba dňa
... prijmi tieto obetné dary za všetkých svojich služobníkov.... – nad obetnými darmi
... zahrň svojich zosnulých služobníkov svojim milosrdenstvom... – po prijímaní
Vidíte? Ani raz nie sú spomínané „duše“, tobôž „dušičky“. Človek je kompletný s dušou, telom i duchom.
Vo vyznaní viery je veta, ktorú si malo uvedomujeme ( asi preto, že je na konci?): Verím ... v tela z mŕtvych vzkriesenie...
Konkrétne: Nemodlite sa za dušu niekoho, ale predstavte si ho a modlite sa za neho. Aj modlitba za zosnulých znie: Odpočinutie večné daj im, Pane, a svetlo večné nech im svieti. Nech odpočívajú v pokoji. Amen.
Čomu nás učí z tohto pohľadu Ježiš?
Ježiš neustále vytváral spoločenstvo, vzťahy. Vyvolil si apoštolov, potom 72 učeníkov. Vždy videl pred sebou človeka – nešlo mu o masy. Pred masami sa skôr skryl. Všimol si chorého, nebál sa dotknúť malomocného, pridal sa k smutným pútnikom na ceste do Emauz, zastaviť sa pri slepcovi, dotknúť sa már, neodohnal hriešnikov...
Aj teraz každého človeka berie osobitne. Ježiš chce vytvoriť rôznorodú rovinu vzájomných vzťahov medzi Bohom a človekom. Potrebné je objaviť, rozpoznať svoje túžby a napĺňať ich. Ako má každý človek inú tvár, iný genetický kód, tak má vytvoriť svoj vlastný, jedinečný vzťah k Bohu. Kresťanský život má viesť k plnému rozvoju človeka.
A z pohľadu dnešného dňa je dôležité, to čo nám zaznelo v alelujovom verši prvej sv. omši: „Vôľa môjho Otca je, aby každý, kto verí v Syna, mal večný život; a ja ho vzkriesim v posledný deň, hovorí Pán.“
A čo mám odkazuje z pohľadu dnešného evanjelia (prvá sv. omša)?
Hovorí: „Nech sa vám srdce nevzrušuje!" Blízkosť s Ježišom má vytvárať neopakovateľný a nezničiteľný vzťah plný dôvery v Boha.
Chce, aby človek bol stále s nim. Preto hovorí: „V dome môjho Otca je mnoho príbytkov". Nejde tu o fyzické domy, ale o vzťahy s Bohom, ktoré Ježiš pripravuje. Ježiš hovorí o príbytku, ale nie v gréckom myslení /oikos/, materiálny dom, ale /oikia/, čiže o vytvorení ešte neexistujúcich vzťahov. Pochopíme to ak si uvedomíme, že je rozdiel vybudovať dom, alebo vytvoriť domov! Vzorom takéhoto vzťahu je Ježiš s Nebeským Otcom.
Cieľ Ježišovej práci na zemi bol „Idem vám pripraviť miesto": Jeho návrat do neba je spojený s prípravou miesta pre veriacich.
Preto Ježiš pripravoval človeka na vzťah s Bohom. Vzájomné vzťahy, ktoré vytvárame cez Ježiša, nový život, ktorý nám daroval Ježiš v krste, je zárodkom nášho neopakovateľného vzťahu s Bohom a tým aj miesta v nebi.
Konečným cieľom je večný život v spoločenstve s Bohom: Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja.
Neberme to lokálne, ale vzťahovo. Takže už teraz „môžeme byť v nebi“ – To je to: Večnosť začína dnes.
Keď Ježiš povedal: „A cestu, kam idem, poznáte.“ Tomáš mu povedal: „Pane, nevieme, kam ideš. Akože môžeme poznať cestu?!“
Tomáš to berie lokálne – hmotne. Poznáme aj Filipovu výzvu, aby im Ježiš ukázal Otca. „Toľko som s vami a nepoznáš ma? Filip, kto vidí mňa, vidí Otca. Máme sa naučiť vzťahu aký má Ježiš k Otcovi. Lebo Ježiš je „cesta, pravda a život".
Ježiš je jediná cesta k Otcovi, a preto je nesmierne dôležité veriť v neho. Tým vytvárať vzťah s nim a tým aj s Otcom.
Možno tak ako jeden pán, ktorý prehlbuje život s Ježišom hovorí: Nejako sa mi už nedá modliť z knižky. Tam nie je to, čo chcem povedať Bohu.
Ako je to so zosnulými v očistci? Ježiš povedal: „Nik neprichádza k Otcovi, iba skrze mňa". V očistci sa asi učia vzťahu s Ježišom, aby mohli prísť k Otcovi. Ježiš má jedinečné postavenie prostredníka medzi ľuďmi a Bohom. Ježiš nás učí správnemu postoju, vzťahu k Bohu.
Dnešný úryvok sa zameriava na pochopenie, že smrť nie je koniec, ale prechod do nového vzťahu s Bohom, ktorý nám Ježiš pripravuje.
Ak chceme pomôcť našim zosnulým, musíme si upraviť náš vzťah nielen s Ježišom, ale aj so zosnulými. Ukázať im, že sú v našej láske a tým ich posúvať do Kráľovstva lásky.
Vo Verím v Boha je veta: Verím v spoločenstvo svätých. To spoločenstvo je spoločenstvo vzťahov medzi nami a zosnulými. Tí u Otca sa prihovárajú za nás, my za tých, ktorí dozrievajú pre Božie kráľovstvo. Nie sú to „technické vzťahy“ ako je: Pomník, vence, sviečky, ani „recitovanie modlitieb za dušičky“. Je to vytváranie, možno vylepšovanie vzťahov so zosnulými cez Ježiša Krista.
Turkov, Turzovka, , 2.11.2025
Úvahy na dnešný deň môžete nájsť i na:
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/3-dusickova-uvaha
https://faraturzovka.sk/farnost/ne-opytali-ste-sa/1478-dusickova-uvaha
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/2757-pamiatka-zosnulych-20