Pre mnohých je samozrejme, že idú na cintorín a modlia sa za svojich mŕtvych.
Prečo sa máme za nich modliť? Neviem či ste si dali už takúto otázku, ale po tieto dní zaznela v éteri aj od (nekatolíckych) kresťanov.
Ozaj, prečo sa modlíte za zosnulých? Kto viac chce aby boli šťastní, ak nie náš Stvoriteľ, Nebeský otec! Pán Ježiš povedal: Idem vám pripraviť miesto (a myslím, že to platí nielen pre apoštolov). Aby sme sa dostali na to miesto, tak sa za nás obetoval na kríži. Teda aj on chce šťastie zomrelých! Šťastní chcú byť aj zosnulí! Kde je potom chyba? Prečo nie sú v Božom kráľovstve? Prečo sa máme za nich modliť, prinášať obete... My máme udobrovať Boha, aby ich prijal k sebe? Potom Boh by bol ten zlý a my dobrí!
Ak to chcem vysvetliť (ak o moje vysvetlenie stojíte), tak to musím sám pochopiť. Ja si to vysvetľujem i na tomto zážitku:
Keď som odišiel z farnosti Brezno, mestské zastupiteľstvo sa rozhodlo, že mi udelí Cenu Mesta Brezno. V novej farnosti som bol len tri mesiace a keďže vo fare nebolo kúrenie, netesniace okna... a bolo zimné obdobie, usiloval som sa to dať do poriadku. Práve v deň keď som mal ísť na slávnosť (bola poobede) prišiel mi majster, čomu som sa veľmi potešil. Ešte doobeda som bol v montérkach, bol som kúpiť lepidlo na obklad, niečo pripravil majstrovi na stôl, ktorý bol na chodbe, kde som mal kuchyňu, narýchlo vytiahol oblek - prvý raz po 3 mesiacoch, oprášil ho - všade bolo plno prachu. Ako som si obúval topánky zistil som, že odpadáva podpätok. Narýchlo som si ho prilepil...
Tu sa zastavme. Mohol som ísť aj v teniskách (športovej obuvi som mal viac), prípadne v zimných topánkach. Popusťme uzdu fantázii - i v pracovnom. Ako by som sa cítil v hotelovej sále pred očami mojich bývalých farníkov a hosti? Nepovedali by: Odkiaľ prišiel tento čudák!? Pán primátor by to možno prežil, ale nebola by to urážka, jeho, mestského zastupiteľstva, mnohých hosti a ocenených, ktorí zjavne boli vyparádení?
A už sme pri tom. Predstavte si, že sa máme postaviť pred Najvyššieho! Áno, teraz si vieme ospravedlniť všetky svoje chyby a hriechy! Ale potom v Božom svetle uvidíme celý film nášho života.
Čítali ste životopisy svätých, čo všetko oni dokázali, ako sú duchovné vyzdobení! Takže je to Božia dobrota, že nám dá priestor na očistenie a dozretie pre Božie kráľovstvo lásky. Sv. Terézia Avilská povedala: Najstrašnejšie na smrti je to, že končí obeta. Zosnulí už sami nemôžu dorasť pre Božie kráľovstvo. Vo verím Boha je pekný článok: Verím ... v spoločenstvo svätých. My im pomáhame modlitbami a obetami.
A ako im my môžeme pomôcť? Starí latinici mali múdre príslovie: De morientibus nisi bene (o zomrelých len dobré)! Sprevádzajme ich láskou. Možno ste počuli v zbožnej kázni, že kvety, sviečky nič nepomôžu (len modlitba). Je to úplne tak? Samozrejme nepomôže honosný pomník! Ak im prejavujete lásku kvetmi, starostlivosťou o hrob...máte ich v láske. A to je základ Božieho kráľovstva! Iste im to pomáha.
Ešte jedno dôležité upozornenie. Mŕtvi nám zanechali niečo dobré (príklad, povzbudenie, rady...) Ak to nasledujeme – veľmi im pomáhame rásť v láske. Pokračujeme v tom dobrom. Čo zanechali svätci? Koľko povzbudení, mnohí spoločenstva (rehole), v ktorých pokračujú v konaní dobra. Nečudo, že sú oslávení.
Niektorí zosnulí zanechali aj niečo zlé – ináč by boli svätí!
Dajme to do extrému: Zomrie alkoholik. Možno sa spamätal, robil ku koncu života pokánie, ale zo skúsenosti vieme, že poznačení sú potomkovia. Ak aj oni prepadnú alkoholu – veľmi ho to musí vo večnosti trápiť. Ničím tomuto zosnulému tak nepomôžu ako tým, že sa návyku zbavia. To je ale veľká obeta.
Predkovia nám zanechali i majetok. Ak sa preň potomkovia súdia, hnevajú... nuž, iste im nepomáhajú rasť do radosti Božieho kráľovstva! Pritom paradoxne dedičia hovoria: To je jediné čo po rodičoch mám! Ak sa pre tento majetok hnevajú, veru nepomáhajú svojim rodičom. Tí sa skôr „v hrobe obracajú“ – ako sa to ľudovo hovorí.
Takže ako je to s tými modlitbami za zosnulých? Veru, vôbec nie jednoduché. Ak im chceme pomôcť, tak k modlitbe je treba pridať veľa lásky a často i veľké obete.