PRAVDY O POSMRTNOM ŽIVOTE
V týchto dňoch smerujú naše kroky častejšie na cintoríny, ako inokedy. Ruky zapaľujú sviečky, ústa šeptajú modlitbu a v pamäti sa vynára spomienka na tých, ktorí nás opustili, ktorých telá odpočívajú v hroboch tu alebo niekde ďaleko. Pri tom sa neubránime otázkam, ktoré sa také staré ako ľudstvo: je hrob posledným miestom človeka alebo len prechodným? Je smrť koncom života, alebo len premenou? Máme okrem tela aj dušu? Je skutočnosťou iba tento svet alebo jestvuje aj iný? - Ľudia všetkých čias usilovali sa na dané otázky odpovedať. Niekedy sa dostali k pravde bližšie, inokedy zostali veľmi ďaleko. V nijakom prípade však nevyriešili všetko, ani pomocou pochybných alebo celkom bludných parapsychologických pozorovaní, či nehodnovernými súkromnými, tzv. videniami niektorých, hoc veľmi dobrých duší. Ježiš Kristus cestou svojej náuky bol trochu skúpy na informácie tohto druhu. Povedal iba to, čo človek nevyhnutne potrebuje vedieť, aby správne usmerňoval a viedol svoj život. Nechajme pochybné proroctvá a pridŕžajme sa slov Boha. To stačí.
Pán Boh nás na prvom mieste učí jasnou rečou, že okrem materiálneho tela máme aj nemateriálnu, teda duchovnú dušu. Hmotné, viditeľné telo je z prvkov prírody, zeme a nehmotnou dušou aj s jej procesmi sa podobáme Bohu. Z týchto dvoch základných častí skladá sa každý človek. Táto pravda sa tiahne celým Písmom svätým a stále pripomína človeku, čím je. Hodnota ľudskej duše ďaleko prevyšuje všetky hodnoty hmotnej prírody. Kristus Pán neváha povedať: „Veď čože osoží človeku, keby aj celý svet získal, ale duši svojej by uškodil?" (Mt 16, 26) Ak teda má ľudská duša takúto hodnotu, tak potom si vyžaduje od človeka prvoradú pozornosť, starostlivosť a ochranu.
Podľa učenia Písma svätého duša človeka je nesmrteľná. Nemôže ju zničiť nijaký úder, rana, choroba alebo smrť. Kristus hovorí: „Nebojte sa tých, čo môžu telo, ale nie dušu zabiť" (Mt 10, 28). Takéto a podobné výroky Biblie hovoria pádnou rečou, že dejiny človeka nekončia smrťou. To, čo my nazývame smrťou, je odpútavanie duše od tela. Telo sa rozpadá, lebo už mu chýba zjednocovací prvok - duša. Duša však, princíp života, ľudskej činnosti, nositeľ rozumu, vôle a osobnosti človeka nie je a nemôže byť zasiahnutá smrťou a preto žije ďalej a prechádza do novej fázy života. Božie pravdy nemôže podvrátiť ani telo spráchnivelé, ani spálené, ani zapadnutý hrob ani nijaké iné ľudské zdanie konca. A vďaka Bohu. Veď keby smrťou zanikal celý človek, bolo by zbytočné nielen každé náboženstvo, ale aj každá morálna hodnota, každá nevyrovnaná obeta a sám život by nemal zmysel. Náš osud by sa veľmi neodlišoval od osudu nerozumných živočíchov. Spomienky pomerne rýchlo zanikajú a pri pamiatkach sa iba hovorí, že zostanú medzi nami navždy.
Posmrtný život však neprebieha u každého rovnako. Ak máme pred očami učenie Nového zákona, musíme počuť slová sv. Pavla, ktorý píše: „Všetci prídeme pred súdnu stolicu Božiu... každý z nás vydá za seba počet" (R 14, 10, 13) a „každý dostane odplatu podľa vlastnej námahy" (1 Kor 3, 8). Súd, ktorý vykoná pred nami Boh, podstatne ovplyvní náš večný život, ale v každom prípade bude podmienený životom terajším. Onen rozsudok si pripravujeme už teraz: svojimi myšlienkami, rečami, skutkami, túžbami alebo nedbalosťou, čiže celým svojím životom. V konečnej miere zostanú iba dve možnosti: spása alebo zatratenie. Jedno z nich nás očakáva.
Konečne príde deň, keď sa ukončia dočasné dejiny nielen jednotlivcov, ale celého sveta. Kedy? Ako? Túto otázku apoštoli položili Ježišovi priamo a on im odvetil: „O tom dni však alebo hodine nikto nevie, ani anjeli v nebi..." (Mt 13, 32). Vtedy má povstať nové stvorenie, obnovená zem i nebo. Ján nám zaznamenal tieto Ježišove slová: „Všetci v hroboch počujú jeho hlas, - a tí, čo robili dobré, budú vzkriesení k životu, tí však, čo páchali zlo, budú vzkriesení k odsúdeniu" (Jn 5, 29). - Tak hovorí o posledných veciach Boh a iba toľko. Popierať posmrtný život len zo strachu alebo oportunizmu alebo pre mnohé nejasnosti je naivné. Ak veríme v Boha, verme Bohu. Ale aj pravdy o posmrtnom živote. Tmu dušičkového večera rozžiari svetlo Božej pravdy. Uschnú dnešné slzy i kvety a zhasnú sviečky. Kiež by v nás zostali tieto slová. Amen.
Vlado Slovák