Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

Iz 40,1-5.9-11(Iz 42, 1-4. 6-7), Tit 2,11-14;3,4-7 (Sk 10, 34-38), Lk 3,15-16.21-22

Nikdy sa nehovorilo v médiách toľko o krste ako v dnešnej dobe.

Žiaľ, nie v súvislosti so sviatosťou krstu, ale v súvislosti s tzv. krstením kníh, cédečiek, albumov a neviem čoho všetkého. Je to vlastne nezmysel, lebo slovo krst vyjadruje niečo, čo nemožno spájať s vecami. Poďme však postupne.

Dnešné evanjelium predstavuje Krista, ktorého pokrstil Ján. Dal sa pokrstiť teda aj Ježiš. Bolo počuť ako zaznela podstata krstu: „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie.“

Preto bude možno vhodné, aby sme sa v dnešnú nedeľu Krstu Krista Pána, zamysleli nad krstnými obradmi. Je to potrebné preto, lebo väčšina z nás prijala krst v detstve. Sú aj medzi nami mladí rodičia, ktorí možno prinesú za nejaký čas dieťa do kostola, aby prijalo krst a je pre nich dobré vedieť, aký je zmysel tejto sviatosti. A je žiaľ dosť dospelých veriacich, ktorí vôbec nerozumejú, čo je to krst a tak sú len vo sfére mágie, pripadne zvyku. Náš pohľad bude zameraný predovšetkým na prax prvotnej Cirkvi, lebo ona položila základ teológii a liturgii krstu.

Začnime od názvu „krst”. Toto slovo je v slovenčine etymologicky príbuzné so slovom „Kristus". Pôvod slova Kristus je v jazyku Nového zákona zákona, kde má aj korene. Je z gréckeho Χριστός – pomazaný.

Vo Sv. Písme sa najčastejšie používa slovo baptizma a znamená ponorenie, obmytie. Pochádza zo starogréckeho slova βαπτίζω – ponoriť. V počiatkoch kresťanstva sa krst totiž vykonával doslova ponorením do vody, neskôr sa v niektorých cirkvách (napr. v rímskokatolíckej) zmenil na pokropenie alebo poliatie vodou. Je to sviatosť pri ktorej sa zmýva dedičný hriech, u dospelých sa odpúšťajú všetky hriechy a zjednocujú sa s Kristom. Tým sa pokrstený stáva Božím synom a dcérou a tiež členom Cirkvi. Krst teda robí človeka kresťanom a tak je nám teda zrejmé, že je nelogické krstiť nejaké veci.

Prečo voda? Prečo ponorenie alebo poliatie? Pre ľudí Východu bola voda žriedlom a silou života. To je aj pre nás. Tam je to viac badať. Bez nej sa stávala zem púšťou, krajinou hladu a smrti. Keď chýba voda, zomierajú zvieratá a aj aj ľudia.

Voda, ktorá dáva život prírode, je v krste znakom Božieho života, ktorý dáva zmŕtvychvstalý Kristus pokrstenému. Voda bola pre ľudí aj prostriedkom osvieženia a očistenia. Preto sa aj medzi základné prejavy pohostinnosti pokladalo umyť nohy návštevníka. A ako voda zbavuje človeka jeho telesnej nečistoty, tak Boh pri krste zbavuje človeka nečistoty duše, hriechov.

Krst sa udeľoval ponorením. Tak napríklad pokrstí Filip veľmoža etiópskej kráľovnej (Sk 8,38). Ponorenie symbolizovalo pochovanie krstenca v Kristovom hrobe a povstanie k novému životu. V prvotnej Cirkvi, zvlášť pri veľkom počte krstencov, sa krstilo aj poliatím (Sk 2,41). Dnešné obrady krstu umožňujú používať obidva spôsoby. V našich podmienkach sa najčastejšie krstí poliatím vodou.

S ponorením alebo s poliatím bola spojená formula krstu. V nej sa v počiatkoch používalo meno Ježiš (Sk 10,48) a neskoršie mená všetkých troch osôb, ako si to želal Ježiš pred svojim nanebovstúpením – „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“ (Mt 28:19).

Formula krstu vyjadrovala, že pokrstený v Ježišovom mene sa stal jeho a dostával účasť na živote celej Najsvätejšej Trojice. Krstenec to sám vyjadril vyznaním viery v Ježiša Krista.

Aby sa vyjadrila skutočnosť, že pokrstený bol očistený od všetkých hriechov, nosili pokrstení v prvých storočiach osem dní biele šaty. Preto sa dnes dáva pokrstenému dieťaťu biela košieľka. Zapálená svieca je symbolom, že pokrstený chce žiť podľa učenia Ježiša, ktorý o sebe vyhlásil, že je svetlom sveta (Por. Jn 8, 12). A pomazanie krizmou dáva pokrstenému účasť v Kristovej misii vo svete, v ktorom žije. Uvedomenie si, že patrí do veľkej rodiny pokrstených – Cirkvi.

Počas krstu dostáva dieťa meno. Vyjadruje to, že s krstom začína jeho nový život. Tento stav je najlepšie vyjadrený, keď dostane dieťa meno po nejakom svätcovi, ktorý môže byť pre neho vzorom a patrónom.

Nedopusťme, aby v záplave rozličných „krstov“, krst dieťaťa bol chápaný na úrovni knihy alebo gramofónovej platne. V prípade krstu dieťaťa nerozhoduje o tom dieťa, ale jeho rodičia. Oni musia chápať podstatu a zmysel krstu. Chápu ju? Odpoveď je veľmi jednoduchá: niektorí áno a niektorí nie. A dôsledok je tak isto jednoduchý: z niektorých rodičia vychovajú skutočných kresťanov a z niektorých vychovajú skutočných nekresťanov. Ešte dobre, že Boh sa nespolieha len na rodičov a v dospelosti rozličným spôsobom oslovuje ľudí, aby sa už ako rozumní a zodpovední vrátili k sviatosti krstu a začali na nej budovať nový život.

Môže nám v tom pomôcť príbeh mládežníckej aktivistky, Ivetky, z bývalého pôsobiska. K viere prišla v dospelosti. Možno o to viac je aktívna. Pracovala tam v našom hospici. Kvôli tomu si urobila aj magistra zo sociálnej práce. Jej najväčší prínos som videl v práci s mládežou. Viedla detský zbor. Mnohí sa zúčastňovali štvrtkových adorácii kvôli jej spevu (ako by sme ju tu potrebovali – u nás práve vo štvrtok nechodia mladí, že je to dlho!). Venovala sa aj doučovaniu deti. Hovorila ako ju povzbudilo jedno Rómske dievča, prváčka Natálka. Pred Vianocami sa jej pýtala na čo sa najviac teší. Ona: Na Vianoce. Prečo? Lebo sa Narodil Pán Ježiš. Ivetka: A čo dostaneš na Vianoce? Natálka: Keď máme my narodeniny, tak dostávame dary my. My máme dať darčeky Pánu Ježišovi. A čo máš pre neho ty? Natálka: Modlitbu a budem za nim chodiť do kostola.

Samozrejme dieťa to nemá sama od seba. Má to od rodičov. Dobre ju vychovávajú. Mne sa to pri vyučovaní deti nikdy tak nepodarilo. Ukazuje sa, že tak nejako by sme mali v osobnom vzťahu prežívať naše krstné povolanie.

Domnievam sa, že tak ako Natálka prežívala Vianoce, mali by sme aj my. Nielen Vianoce. Kresťanmi sme vždy.

Turzovka, 8.1.2022

Pozrite tiež:

https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/78-nedela-krstu-pana

https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/634-nedela-krstu-pana-2

https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/1559-krst-krista-pana

https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/1103-krst-pana

https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/1991-krst-krista-pana-19

Pre deti: http://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/1102-krst-pana-deti

Význam krstu: http://faraturzovka.sk/19-sviatosti/sviatost-krstu/29-vyznam-krstu




Prihlásiť

Prihláste sa do svojho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Zapamätať

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2022.

Created by Silvester Judák.

Tvorba farských webov.