Dan 3, 14-20. 91-92. 95, Jn 8, 31-42
V nedeľu sme v prvom čítaní od proroka Izaiáša čítali prisľúb o vyslobodení z babylonského zajatia.
Toto vyslobodenie, ako aj z egyptského otroctva, považoval Starozákonný Boží ľud za najväčšie národné udalosti.
Preto sa aj súčasníci Pána Ježiša považovali za slobodných, a Ježišovi keď im hovoril o oslobodení odpovedali: „Sme Abrahámovo potomstvo a nikdy sme nikomu neotročili. Akože hovoríš: ‚Budete slobodní?!‘“
Ježiš však každý hriech považuje za otroctvo. Zdôraznil: Veru, veru, hovorím vám: Každý, kto pácha hriech, je otrok.
My, pomýlení, považujeme možnosť hrešiť za slobodu.
Keď svätý Gregor Veľký, pápež (540-604), vysvetľuje slobodu, používa prirovnanie snúbenca, ktorý má skutočne rád svoje dievča. Úplne slobodným sa cíti až vtedy, keď pominú všetky prekážky, ktoré jemu a jeho milovanej bránia ich spoločnému bývaniu v jednom dome, k splynutiu v jedno telo. Podobne bol slobodný i prvý človek v raji. Mal voľný prístup k Bohu, rozprával sa s ním, v intimite vzťahu lásky ho poznával.
Je to sloboda v láske!
Každé zlo je nemoc, otroctvo, ktoré začína stratou dôvery k Bohu. Až keď vás Syn vyslobodí, budeme naozaj slobodní. Ježiš očakáva, aby veriaci človek s ním zdieľal všetko, čím žije, a nič neskrýval. Čo je ťažké, s čím si nevie poradiť, aj z čoho sa teší, úplne všetko.
Počúvame: „Verím, ale nepotrebujem praktizovať svoju vieru.“ Je to, ako keby povedal: „Som abstinent, ale nepraktizujúci.“
Ježišov život bol prežívaním úplnej slobody dieťaťa, ktoré dôveruje Otcovi. Viera má byť odpoveďou na toto pozvanie a budovanie úplnej dôvery Otcovi. Sloboda nie je cieľom, ale prostriedkom na vytvorenie nového vzťahu s Bohom.
Turzovka, 9.4.2025
Pozrite tiež:
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/724-streda-po-5-postnej-nedeli