Iz 8,23b-9,3, 1 Kor 1,10-13.17, Mt 4,12-23
Však by ste chceli v evanjeliách čítať niečo viac o P. Márii, Ježišovi. A to nielen v dnešnú nedeľu Božieho slova.
Ako napríklad: Zážitky Lazára, niečo viac o zmŕtvychvstaní... Apokryfné evanjelia chcú uspokojiť našu zvedavosť a naivne dopĺňajú nenapísané v evanjeliách. Píšu napríklad o úteku Svätej rodiny do Egypta a keď išli cez púšť a zomierali od smädu, Ježiš dupol nôžkou, vytryskla voda a boli zachránení. Tiež o Judášovi, ďalších osudoch Márie Magdalény... Teraz túto zvedavosť vypĺňajú filmy a zjavenia rôznych mystičiek, ktoré často deformujú vieru.
Evanjelia sú veľmi strohé a píšu o veciach potrebných pre vieru a nie na uspokojenie našej zvedavosti. Aj preto sú hodnoverné.
Dnes však evanjelista Matúš píše: Ježiš sa odobral do Galiley... prišiel bývať do pobrežného mesta Kafarnaum...– Zdá sa, akoby nás tento verš iba informoval o Ježišovom presune. Je to pre nás skoro zbytočná informácia.
Evanjelisti však nikdy nepíšu niečo len preto, aby informovali. A preto, keď sa zdá, že ide iba o čisto „technickú poznámku“, treba „nastaviť antény“, lebo nám určite chcú niečo povedať. Aj preto, aby poukázali na to, že sa splnilo čo povedal prorok Izaiáš: „Krajina Zabulon a krajina Neftali, na ceste k moru, za Jordánom, Galilea pohanov! Ľud bývajúci v temnotách uvidel veľké svetlo. Svetlo zažiarilo tým, čo sedeli v temnom kraji smrti.“
Obohacujúce pre nás môže byť aj nasledujúce:
Opustil Nazaret a prišiel bývať do pobrežného mesta Kafarnaum.
Nazaret bol pokojné mestečko, dedina, kde Ježiš prežil 30 okov pokojným životom, vyučil sa u Jozefa tesárčine a nik o ňom nevedel.
Pobrežné mesto Kafarnaum bolo úplne odlišné. Bolo to mesto rôznych národnosti, kultúr, náboženstiev... Bola tam aj dosť veľká posádka Rimanov, ktorý držali oblasť pod kontrolou. Tiež križovatka obchodných a vojenských ciest spojujúcich Egypt a Damask. Dnes by sme povedali: mesto, kde sú obchody otvorené aj v nedeľu a účasť na bohoslužbách sa pohybuje okolo niekoľko desatín percenta. A práve tu Ježiš začal hlásať: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.“
Nežiada obchodníkov, aby zavreli svoje krámy, ani sa nesťažuje, že ľudia prejavujú malý záujem o duchovné témy. Veď práve preto začal hlásať tu. Ponúka svetlo! Vysvetľuje.
Čo nám odkazuje táto veta: Opustil Nazaret a prišiel bývať do pobrežného mesta Kafarnaum?
Ježiš neprišiel na svet preto, aby staval domy v Nazarete, dokonca ani nie preto, aby sa postil na púšti. Ježiš prišiel do rušného víru života, aby tam učil, vyvolil si apoštolov a aby menil svet. Aby ľud bývajúci v temnotách uvidel veľké svetlo. Svetlo zažiarilo tým, čo sedeli v temnom kraji smrti.
Veta: Opustil Nazaret a prišiel bývať do pobrežného mesta Kafarnaum nám odkazuje, že aj pre nás nadišiel čas odobrať sa do mesta Kafarnaum, do Galiley pohanov poslúchnuť: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo!“
Kde je teda ten náš Kafarnaum?
- Kafarnaum a Galilea pohanov je predovšetkým v nás. V našom srdci sa krížia ponuky, ktoré si navzájom odporujú. Koľkoráz sme aj mi znesvätili nedeľu – sme k tomu ťahaní. Koľkoráz vo víre život zabúdame na duchovno – teda vzťah Bohu a najbližším?!
V našich rodinách je križovatka rôznych názorov rodičov, starých rodičov, svokrovcov, detí...
- Tam, kde sa každý deň pohybujeme (v škole, v práci, v kanceláriách, v obchodoch...) je prostredie, ktoré má dostatok svojich vlastných záujmov a nereaguje na kresťanské posolstvo.
Ježiš prišiel bývať do mesta Kafarnaum a práve tam oslovil rybárov: „Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí.“ Rybári nie sú ľudia, ktorí sedia na brehu so založenými rukami a ťažkajú si, že ryby sú príliš hlboko. Rybárske remeslo vyžaduje námahu, skúsenosti, odvahu, umenie a predovšetkým trpezlivosť. Presne tie kvality, bez ktorých sa nezaobídu rybári ľudí.
Tam oslovil bankára Matúša, aby ukázal, že prišiel pre všetkých a najmä pre tých, ktorý potrebujú lekára. Tam pozval aj odbojára a revolucionára Natanaela, aby ukázal, že ide zapáliť svet revolúciu lásky.
Odhodlanie k odpovedi sa však môže zrodiť iba z istoty, že ten, ktorý volá, je sám veľkým svetlom žiariacim v temnom kraji smrti. Inak budeme len rozpačito naznačovať druhým, aby stlmili svoje reflektory a aby uvoľnili miestečko pre naše nesmelé kahance.
Potrebné je zmeniť postoj k pokániu.
Jedného dna, nevidiaci muž sedel na schodíkoch pred budovou s klobúkom na nohách a tabuľkou s nápisom: „Som slepý. Prosím, pomôžte mi."
Išiel okolo manažér, pristavil sa a videl, že slepec má v klobúku len par drobných. Zohol sa, prihodil nejaké mince a potom, bez toho aby si pýtal povolenie, zobral tabuľku a niečo na ňu napísal.
Popoludní sa publicista vrátil za slepcom a videl, že slepcov klobúk je plný minci i bankoviek. Slepec rozpoznal mužov krok a spýtal sa ho, čí to bol kto mu prepísal tabuľku a čo tam napísal.
Publicista odpovedal: „Nič, čo by nebola pravda. Len som dal tvojim riadkom inú podobu." Usmial sa a odišiel. A nevidiaci nevidel, že na tabuľke stalo: „Je jar,... a ja ju nemôžem vidieť ."
Zmeň svoju stratégiu, postoj k Ježišovi a uvidíš, že sa tvoj život obráti k lepšiemu. Nebrať pokánie ako niečo ubíjajúce, ale ako niečo oslobodzujúce a obohacujúce. Budeme mať svetlo a sami sa staneme svetlom!
Turzovka, 25.1.2025
Do pozornosti dávam aj: