Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

Uvedenie do bohoslužby:

Dnes sa dozvieme, že Ježiš prešiel z Nazareta do Kafarnauma, ktoré sa stalo východiskovým mestom pre šírenie evanjelia. Budeme počuť aj jeho prvú kázeň a povolanie prvých učeníkov.

Ježiš sa „presúva“ aj k nám tu, prehovorí a pozve nás k nasledovaniu. 

Uvedenie do čítaní: 

  1. čítanie, Iz 8,23b-9,3

Opäť tu máme „Evanjelistu Starého zákona“. Pripomeňme dôležite fakty k dnešnému textu:

Rozdelenie knihy proroka Izaiáša je podľa troch predpokladaných období vzniku. Podľa toho Izaiášove proroctvo odborníci rozdeľujú knihu na tri časti: Izaiáš (hl. 1 – 39), Deutero-Izaiáš (hl. 40 – 55) a Trito-Izaiáš (hl. 56 – 66).

Dnešný úryvok je z prvej časti knihy v ktorej hovorí Izaiáš proti intrigám politických vodcov v Jeruzaleme, proti ustavičným sociálnym prečinom, proti náboženským úkonom, za ktorými sa skrýva utláčanie chudobných, a proti každej náboženskej formalite. V ťažkej národnej situácii povzbudzuje a upevňuje ľud vo viere a dôvere Bohu, lebo on riadi dejiny sveta a najmä osudy vyvoleného národa podľa svojho múdreho a nevyspytateľného plánu. Prorok zdôrazňuje, že v duchu viery treba plniť Božiu vôľu a správať sa podľa nej nielen v náboženskom, ale aj v sociálnom a politickom živote (porov. 1,21-31; 3,16-26; 5,1-24; 10,1-4). Vážnosť a naliehavosť svojho posolstva prorok zosilňuje ohlasovaním a hrozbou Božieho súdu a Božích trestov.

Dnešný text je z Knihy o Emanuelovi (7,1 – 9,6).

Kapitoly 7 – 12 z proroka Izaiáša dostali názov Kniha o Emanuelovi a ich obsahom sú proroctvá o Mesiášovi. Dôležitý rámec nášho čítania tvorí politická situácia (sýrsko-efraimská vojna). Kráľom v Jeruzaleme je Achaz. Región ohrozujú mocní Asýrčania, proti ktorým sa spája aramejský kráľ a izraelský kráľ a do svojej koalície chcú vtiahnuť aj Júdsko, no Achaz to odmieta a je rozhodnutý pridať sa radšej k Asýrčanom. Izaiáš varuje, že záchrana sa nedosiahne žiadnymi vojenskými paktmi, ale iba vierou Bohu.

Nášmu úryvku predchádza opis zúfalstva tých, ktorí sa odvracajú od Boha: „budú ako tí, pre ktorých niet svitania.“ (8,20) Tí, čo počúvajú Boha sú zachránení a „mrákavy uniknú, lebo nebude tma tam, kde je teraz súženie.“ (8,22-23a) Tu sa začína čítanie z lekcionára plné optimizmu, radosti ľudí a oslavy Boha. Hoci bolo územie Zabulon a Neftali podmanené Asýrčanmi, svitá nádej, že to nie je definitívny stav a na tom istom území, len ináč pomenovanom (morská cesta, kraj za Jordánom, územie pohanov) dôjde k pozitívnej zmene.

Podľa niektorých biblistov by sa 8,23b mal správnejšie čítať „v čase predošlého“ a „v čase posledného“, teda vo vzťahu k osobe: skrze predošlého (asýrskeho kráľa Tiglatpilésara III.) boli spustošené územia Zabulon a Neftali, skrze posledného (nového kráľa, ktorý sa narodil – 9,5-6) budú prekonané hrôzy vojny a príde veľké svetlo a jasavá radosť. Narážka na deň Madiánčanov (porov. Sdc 7) chce podčiarknuť paradox: tristo mužov vedených Gedeonom zvíťazilo nad protivníkmi, ktorých bolo „toľko ako kobyliek“. V pokračovaní nášho textu drobný „chlapček“ prináša pokoj naveky.

Evanjelium podľa Matúša (4,12-17) vidí naplnenie Izaiášovho proroctva v osobe Ježiša Krista. V Ježišovi sa prorocké slovo nie len napĺňa, ale sa ukazuje aj jeho hlbší význam. Žiara Kristovho svetla sa neobmedzuje len na určitú lokalitu, je tu pre celý svet a každého človeka. Mnohí ľudia zažívajú vojnu alebo nepokoje (Ukrajina, arabské, africké krajiny...), ktoré pramenia z ľudského srdca zasiahnutého hriechom. Kiež aj v našej dobe zavládne ten „Posledný“ (Iz 44,6; Zjv 22,13) a uzrieme jeho svetlo.Podľa- Jozef Kohut

  1. čítanie, 1 Kor 1,10-13.17

O prvotnej Cirkvi máme dosť idylické predstavy. Nebola však bez problémov. Druhé čítanie nám znovu stavia pred oči naše rozvadených a rozdelených kresťanov. Podobne ako to vidíme dnes: Ja som za taký smer, ja som za takého biskupa, kňaza... Dnešný text nám môže pomôcť k jednote.

---------------

Prosím vás, bratia, pre meno nášho Pána Ježiša Krista, všetci hovorte to isté, aby neboli medzi vami roztržky, ale aby ste boli dokonalí v rovnakom zmýšľaní a v rovnakom úsudku.

Hneď v úvode Pavol veľmi emotívne načrtáva ťažisko listu, ale aj celého svojho pôsobenia.

Lebo z domu Chloe mi o vás, bratia moji, oznámili, že sú medzi vami sváry.

Chloe - neznáma Kresťanka.

Myslím na to, že každý z vás hovorí: „Ja som Pavlov,“ „Ja Apollov,“ „Ja zasa Kéfasov,“ „A ja Kristov.“

Zo Skutkov apoštolov je známe, že Apollo bol Žid z Alexandrie (Sk 18,24), že poznal iba „Jánov krst“ (Sk 18,25 ) a že bol „muž výrečný a zbehli v Písmach “ (Sk 18, 24 ). Akvila a Priscilla, ktorých stretol v Efeze (Sk 18,26 ), mu vysvetlili evanjelium a potom „so zápalom ducha kázal... čo sa týka Ježiša“ (Sk 18:25). Pravdepodobne získal veľa poslucháčov vďaka svojmu rečníckemu talentu, čo oceňuje aj autor Skutkov (18,26);

„Kéfas" – aramejské slovo na značenie skaly; meno, ktoré dal Šimonovi sám Ježiš (pozri Mt 16,18 ; Jn 1,42 ). Ekvivalent s aramejským Kéfas je v gréčtine Peter. Svätý Pavol, odvolávajúc sa na prvého apoštola, ho často nazýva menom Kéfas (1Kor 3,22; 1Kor 9,5 ; Kor 15,5 ; Gal 1,18; Gal 2,9.11).

„A ja Kristov.“ Zdá sa, že už vtedy sa objavovali kresťania, ktorí sa „hlásili priamo ku Kristovi“ a nepotrebovali kazateľov; Dnešné „Kristus, áno - cirkev nie!“

Je Kristus rozdelený? Vari bol Pavol za vás ukrižovaný? Alebo v Pavlovom mene ste boli pokrstení?

Skvela argumentácia v prospech jednoty.

Lebo Kristus ma neposlal krstiť, ale hlásať evanjelium, a nie v múdrosti slova, aby nebol vyprázdnený Kristov kríž.

Nejde o zníženie hodnoty krstu. Možno mal Pavol na zreteli aj zrušenie chybného presvedčenia, že veriaci patrili do nejakej skupiny a tak vytvorili určité náboženské strany – podľa toho z ktorého rúk dostali krst;

V tomto prípade je „múdrosť“, ktorou sa Korinťania vychvaľovali, pravdepodobne synonymom prehnaného záujmu o rétorickú formu, ktorá sa v tom čase veľmi oceňovala.

 

  1. evanjelium, Mt 4,12-23

Liturgické čítanie z evanjelia 3. nedele v období „cez rok cyklu A“ je začiatkom sérii úryvkov zo synoptického evanjelia podľa Matúša, ktorého sa bude nedeľná bohoslužba slova držať až do konca obdobia. Séria začína v 12. verši 4. kapitoly, ktorý bezprostredne predchádza rozprávanie o krste v Jordáne a následnom pokúšaní Ježiša na Judskej púšti (To sa číta na prvú pôstnu nedeľu).

Samotný úryvok sa dá rozdeliť na tri časti:

  1. dôvod prečo sa Ježiš vracia do Galiley (v.12-17),
  2. povolanie štyroch učeníkov (v.18-22)
  3. správa o Ježišovom vyučovaní a uzdravovaní (v.23).

Lekcionár ponúka aj kratšiu možnosť, ktorú tvorí iba prvá časť (v.12-17), ktorej sa tu budem aj ja venovať.

Už v prvom verši sa dozvedáme, o Ježišovom presune z Júdskej púšte do Galiley. Ako dôvod je uvedená skutočnosť, že Ježiš sa dopočul, „že Jána [Krstiteľa] uväznili“ (v.12). Táto udalosť Jánovho zajatia a smrti bude neskôr, ako akási spomienka uvedená v kap. 14. Zmienka o konci jeho pôsobenie v rozprávaní o začiatkoch Ježišovho verejného účinkovania nemá pravdepodobne chronologickú, ale významovú hodnotu. Chce sa tým naznačiť, že pôsobenie Krstiteľa skončilo a začína niekto iný. Niekto, kto je mocnejší ako on (porov. Mt 3, 11). Ježiš takto symbolicky berie pochodeň po svojom „predchodcovi“ a uberá sa paradoxne do Galiley, ktorú spravoval Herodes Antipas, Jánov vrah.

Verš 13. nám oznamuje, že Ježiš prekvapujúco neostáva v Nazarete, meste kde vyrastal ale odoberá sa do Kafarnauma, mesta na pobreží Galilejského (mora) jazera. Kafarnaum, do ktorého „prišiel bývať“ sa odvtedy stáva „jeho mestom“ (Mt 9,1), akousi základňou pre svoju verejnú činnosť. Až na posledné dni života totižto synoptickí evanjelisti kladú takmer celé Ježišovo účinkovanie do oblasti Galiley a jej okolia. Vybrané mesto sa nachádzalo na hranici medzi územiami ovládanými Herodesom Antipom a jeho bratom Filipom. Bolo plné rybárov a mýtnikov, ktorí tvorili základ jeho prvých učeníkov. Vďaka tomu, že sa jednalo o prístav jazera, poskytovalo pre Ježiša ním tak často využívaný a rýchly lodný spôsob dopravy.

Pobrežné mesto Kafarnaum, je ďalej charakterizované, ako nachádzajúce sa na historickom území severoizraelských kmeňov Zabulon a Neftali. Toto územné vymedzenie v Ježišovej dobe už dávno nehralo rolu. Pre evanjelistu však tvorilo prepojenie na možnosť využitia ďalšieho citátu „naplnenia“ zo Starého zákona. (porov. Mt 1,22; 2,15.17.23; 8,17; 12,17; 13,14.35; 21,4; 26,54.56; 27,9) Citovaný text: „Krajina Zabulon a krajina Neftali, na ceste k moru, za Jordánom, Galilea pohanov! Ľud bývajúci v temnotách uvidel veľké svetlo. Svetlo zažiarilo tým, čo sedeli v temnom kraji smrti,“ tvorí voľnú adaptáciu septuagintného textu z knihy proroka Izaiáša 8, 23-9,1. Tak ako aj pri ostatných Matúšových citovaniach, nemožno význam hľadať priamo u proroka, pretože autor evanjelia využíva tradičný rabínsky spôsob exegézy, ktorý verše vytrhuje z kontextu a prispôsobuje si ich vlastnej potrebe.

Izaiáš totižto (tento konkrétny úryvok je nám v liturgii ponúknutý ako prvé čítanie) pravdepodobne vo vlastnom kontexte reaguje na historickú skutočnosť pádu Severného Izraelského kráľovstva. To bolo v roku 732 pr. Kr. definitívne porazené rozpínajúcou sa Asýrskou ríšou. Tá následne z tradičného izraelského územia vysídlila veľkú časť domáceho obyvateľstva a nasťahovala tam cudzie národy, čím neskôr prispela ku vzniku „neortodoxných“ náboženských skupín, akými boli napr. Samaritáni. Tma tak predstavuje hrôzy vojny a násilia, ktoré následne ohrozovali aj prorokovu domovinu južné Júdske kráľovstvo. Svetlo v proroctve odkazuje na zázračný spásny zásah Boha v prospech vyvoleného národa.

Matúšova interpretácia textu samozrejme odráža reálie Ježišovej doby. Hoci v Galiley žil značný počet židov, považovala sa za zmiešané územie. Nachádzalo sa tu množstvo miest s helénskym (gréckym) obyvateľstvom. Samotnú Galileu obklopovali zo západu, severu a východu pohanské kraje Sýrofenície a Dekapolu. Nehovoriac o tom, že od „pravoverného“ Júdska ju oddeľovala Samária, ktorej obyvatelia boli pre svoj konkurenčný kult na hore Gerazim zo strany židov považovaní za horších od neveriacich. Dokonca ani galilejskí židia neboli často kladení na roveň s tými z Judey.

A paradoxne, v „temnom“ kraji, kde sa to len hemžilo rituálne nečistými ľuďmi, zvieratami a miestami vychádza „veľké svetlo“. Je ním Ježiš, ktorý chce ožiariť tých, čo sedia „v temnom kraji smrti“, čiže všetkých utláčaných a pre rôzne dôvody vytlačených na okraj spoločnosti. Prichádza ako lekár, ktorý primárne lieči chorých a nie zdravých (porov. Mt 9,12).

Toto poslanie, ako aj kontinuita na Jána Krstiteľa (3,2) je zhrnutá v úvodnej programovej vete ohlasovania: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.“ (4,17)

Použitá literatúra:

Harrington, D. J., Sacra pagina – Evangelium podle Matouše (Karmelitánske nakladatelství; Kostelňní Vydří 2003).

Mrázek, J., Evangelium podle Matouše – Český ekumenický komentář k Novému zákonu 1 (Centrum biblických studii AVČR a UK v Praze; Praha 2011).

Vlková, G. I., Izajáš. Svědectví o vítězíci důvěře – Rozhovory nad Biblí 7 (Vyšehrad, Kalich; Praha 2014).

Podľa: Lukáš Durkaj

Do pozornosti dávam aj: https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/1195-3-nedela-v-cezrocnom-obdobi-3




Prihlásiť

Prihláste sa do svojho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Zapamätať

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2019.

Created by Silvester Judák.

Tvorba farských webov.