Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

Dt 4, 32-34. 39-40, Rím 8,14-17, Mt 28, 16-20 

V Ríme manifestovali za rodiny.

Bolo tam aj heslo:  Rodinu tvorí láska. Nič pravdivejšie. Rodina ako základ spoločnosti je tu preto, lebo Boh stvoriteľ žije v spoločenstve. Rodina tak symbolizuje Trojicu: Otec, matka, dieťa. Rodina bez lásky by bola v rozpore s podstatou rodiny. To by vlastne nebola rodina. Ale priznajme si, bez lásky nemá nič zmysel. Samotná sexualita bez lásky stráca svoju pravú identitu, je to sebectvo. Láska dáva zmysel ľudskému životu. Bol by to zbytočný život. Láska je ako svetlo, ktoré pomáha poznať farby, krásu veci. 

Ale čo je láska? Odpoveď hľadajme v dnešnom sviatku Najsvätejšej Trojice. Tam nájdeme odpoveď: Láska je Boh.

Boh žije v dynamickej láske. Je jediným Bohom, ale v troch osobách, ktoré neustále súvisia a žijú v dokonalosti spoločenstva. Tento vzťah je vzťahom lásky. Každá božská osoba nehľadá seba, svoje uspokojenie, ale dáva sa druhej. Boh je láska, hovorí sv. Ján (1. Jána 4,7). Miluje nie preto, že je to potrebné pre potešenie, ale miluje preto, že sa dáva. Otec plodí Syna a odovzdáva sa. Spoločenstvo Otca so Synom vytvára lásku – Ducha Svätého.

Pravá láska je teda láska plodiaca, ktorá sa dáva, láska, ktorá vždy vychádza sama zo seba. Toto je láska, ktorá dáva zmysel všetkému.

Túto lásku Najsvätejšej Trojice nám pekne priblížil Pán Ježiš. On nehľadal seba, nikdy neurobil nič pre seba. Jeho úlohou bolo plniť vôľu Otca, zjednocovať sa s nim, približovať jeho lásku.  Preto „kade chodil, dobre robil“. Keď odchádza z našej planéty, všetko necháva na Ducha Svätého, ktorého nám dáva.

Naše náboženstvo nie je vymyslené človekom - je zjavené. Čo z lásky Najsvätejšej Trojice nám zjavujú dnešné čítania?

Starozákonný človek ešte nepoznal tri Božské osoby, ale aj tak sa vedel nadchnúť za tajomnú veľkosť Boha. Mojžiš velebí Boha pred svojim ľudom a poukazuje na Božiu lásku k ľudu. Podobne aj v responzóriovom žalme (Ž 33) žalmista chváli Boha.

Svätý Pavol (2. čítanie) hovorí už novozákonnému ľudu, teda aj nám o tom, že Boh žije v spoločenstve troch osôb. My máme tu česť volať ho otcom, zbavuje nás otroctva hriechu a smrti a pozýva nás do tohto spoločenstva!

Evanjelium potvrdzuje, že Boh nie je Bohom samoty, ale spoločenstva. Preto Ježiš posiala apoštolov, aby boli šíriteľmi tohto spoločenstva medzi všetkými národmi a vytvárali zväzok Božej rodiny - Cirkev. A ustanovuje krst, ktorým sme pozvaní do tohto spoločenstva. Apoštolom hovorí: Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. Boh chce z ľudstva vytvoriť spoločenstvo.

Pri evanjeliu sa musíme ešte pristaviť! Kto by si nevšimol vetu:  Keď Ježiša uvideli, klaňali sa mu, no niektorí pochybovali.

Ako to bolo s pochybnosťou apoštolov?

Niektorí učeníci sa stále snažia spracovať to, čo sa stalo v dňoch umučenia, s prítomnosťou Zmŕtvychvstalého a pochybujú (v origináli edístasan: 28,17), tak ako Peter pochyboval, či môže chodiť po vode (edístasas: 14,31 ). Ježiš vyčítal Petrovi jeho malú vieru, ale práve z tejto malej viery teraz musia učeníci začať znova, aby nasledovali majstra, pretože všetci – s Petrom – klesli do mora svojej bolesti a opustili Pána. Všetci sa mu klaňajú, no sú medzi nimi aj takí, ktorí si málo veria, nedôverujú, že to poslanie zvládnu.

Apoštoli sú v evanjeliách opísaní realisticky.  Na jednej strane sú poslušní Ježišovmu príkazu, klaňajú sa mu, vyjadrujú mu božskú úctu, no na druhej strane aj pochybujú. V Jeruzalemskej biblii je poznámka o inom preklade. „Tí čo pochybovali“ – teda, teraz sa mu klaňajú.

Evanjelista nie je konkrétny, nehovorí kto presne pochybuje a čoho sa týkajú pochybnosti, ale ukazuje veľmi jasne, že Pánovi učeníci aj v momente, keď prežili stretnutie so zmŕtvychvstalým, musia zápasiť so svojou neistotou a malovernosťou.

Pochybovali o tom, či zvládnu tie úlohy, ktoré Pán na ne kladie. Ani Skutky apoštolov, ani nijaká tradícia nehovorí o tom, žeby apoštoli pre pochybnosti sklamali. Nahradili iba Judáša. Ostatní si splnili úlohu „učiť a krstiť“.

Máme tu česť krstom patriť do rodiny Najsvätejšej  Trojice – Cirkvi. Máme poslanie vytvárať spoločenstvo s Bohom i navzájom. Prijímať a dávať Božiu lásku.

Turzovka, 26.5.2024.

 Pozrite tiež:

https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/302-slavnost-najsv-trojice

https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/1739-slavnost-najsvaetejsej-trojice

https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/3012-slavnost-najsvaetejsej-trojice-21

Pre deti:

https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/1740-slavnost-najsvaetejsej-trojice-deti 




Prihlásiť

Prihláste sa do svojho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Zapamätať

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2022.

Created by Silvester Judák.

Tvorba farských webov.