Uvedenie do bohoslužby:
Dnešná slávnosť Najsvätejší Trojice má byť akousi rekapituláciou, zhrnutím všetkého, čo sme s Bohom prežili a tiež nádejou, ako s ním budeme žiť ďalej.
Pred tajomstvom Božieho bytia sa patrí stáť v hlbokej pokore a úcte. Preto najprv vyznajme svojou hriešnosť a prosme o odpustenie.
Uvedenie do čítaní:
- Dt 4,32-34.39-40
Prvé čítanie je z Mojžišových napomenutí vyvolenému ľudu. Poukazuje predovšetkým na to, aká česť je pre človeka, že môže poznať Boha, darcu života.
- Rím 8,14-17
V druhom čítaní ide svätý Pavol ďalej, než ľudia Starého zákona, ktorí boli zameraní len na pozemský život. Pavol pripomína, sme Božími deťmi a ideme do budúcnosti, ktorá je krásna a večná.
- Mt 28,16-20
Evanjelium o rozoslaní apoštolov sa týka každého z nás. I my máme získavať Pánovi nových učeníkov, i my máme šíriť okolo seba Božie kráľovstvo.
TROJICA AKO HLAVOLAM?
Kedysi bol aj natočený detský film o hlavolame. Vyriešiť ho bolo pre deti a mládež atraktívne a lákavé. Zdá sa, dnes sú hlavolamy skôr pre starších. Ak študujete cirkevné dejiny a trochu sa venujete teológii, tak viete, že aj teológovia radi špekulovali a riešili hlavolamy viery. Evokovala k tomu aj dnešná slávnosť. 1=3?
Nejdeme riešiť hlavolam, ale pouvažovať nad týmto tajomstvom nám nezaškodí!
„Krstite v mene Otca i Syna i Ducha svätého,“ porúča Pán Ježiš učeníkom v dnešnom evanjeliu. A v mene Najsvätejšej Trojice sme boli aj my všetci pokrstení.
Už ste o tom premýšľali, ako je to s Bohom v troch osobách? A ako si môžeme takto Boha vôbec predstaviť? Niekto vám na takú otázku možno povie, že je to skrátka tajomstvo, že sa nemá mudrovať, že sa má veriť. Nemáme robiť z viery hlavolam.
Je pravda, že je to tajomstvo, to znamená, že ho nikdy až do dna neprehliadneme, ale napriek tomu o tom máme premýšľať. Kúsok sa predsa len dá dovidieť a i to, kam dovidíme, je veľmi krásné a radostné: Môžeme tu vytušiť krásu Božej veľkosti.
Počúvajte, ako o tajomstvo Božej veľkosti vedel vyrozprávať pekné podobenstvo slávny ruský spisovateľ.
Legenda od L. N. Tolstoja: „Uvidieť Boha“:
Raz žil na ďalekej Rusi kráľ. Bol to dobrý kráľ, mnoho pre svojich poddaných urobil, a neviedol žiadne vojny. Preto si žili dobre, kráľ i jeho národ, a ľud kráľa miloval.
Keď kráľ zostarol, začal byť nespokojný: „Mnoho zemí som precestoval, veľa pozoruhodných veci na svete som videl, ale toho najväčšieho, Boha, toho som nezbadal. Ak mi chcete dopriať, aby som mezi vami šťastne umrel, ukážte mi ešte Boha. Po ničom inom už netužím!“
Celý národ sa radil a namáhal, ako vyhovieť kráľovi. Učenci a kňazi začali spisovať múdre reči a kázane, maliari maľovali obrazy a symboly, básnici vymýšľali metafory, ale kráľovi to stále veľa nehovorilo, nevedel si s tým rady: Boha nevidel.
Tu prišiel dedinský pastier. Pastieri majú čas premýšľať a tak, ak sú bystrého rozumu, ledačo vymyslia.
Náš pastier vyviedol kráľa von z paláca a povedal mu: „Podívaj sa na slnce!“ Král sa podíval, ale hneď zrakom uhol: „To nejde, to by som oslepol!“ - „Tak vidíš, králi,“ - povie pastier, - „slnce je len nepatrný kúsok Božieho stvorenia, nepatrné dielo veľkého Boha, a nemôžeš na neho pohliadnuť, aby si neoslepol. Ako chceš teda svojimi očami vidieť samého Stvoriteľa, Boha?“ - To kráľ pochopil a uznal. Ale hneď pastiera prosil, keď je tak chytrý, aby mu ešte zodpovedal ďalšiu otázku, ktorá mu vŕta hlavou: „Povez mi, pastier, čo bolo pred Bohom? Čo bolo prv, než bol Boh?“ - Pastier povedal kráľovi: Začni počítať, pekne od začiatku!“ - Kráľ začal: „Jedna, dve tri...“
„Nie,“ povedal pastier, „začni od samého začiatku, ešte pred jednotkou!“
„Ale to predsa nejde, pred jednotkou predsa už žiadne číslo nie je, tam už je len nula!“
„Vidíš,“ povedal pastier, „pred Bohom tiež nič nie je. Boh je počiatok všetkého, čo je.“
„Už rozumiem,“ radoval sa kráľ. „Teraz mi ešte povez tretie, čo neviem: Čo Boh robí? Čo robí Boh s nami ľuďmi?“
„I na to je ľahká odpoveď,“ povedal pastier. „Ale musíš z trónu dole a vymeniť si sa mnou šaty!“
Keď to kráľ urobil, sám už pochopil: „Aha, už to viem. Pán Boh to robí práve tak, ako ja teraz! Zostupuje zo svojho večného trónu, prijíma šaty a podobu človeka. Slúži ľuďom a robí z nich kráľovské deti.“
V Ježišovi vidieť Otca
Tak ako kráľ v tej peknej legende, tak mohli pred dvoma tisíckami rokov ľudia vidieť vskutku Boha: V Pánu Ježišovi sa Boh stal človekom. Kto videl Ježiša, videl vlastne i Otca. Kto počul Ježiša a uveril mu, ten prijímal jeho Ducha.
Milé deti Božie, vy malí i vy veľkí, keď vám napadnú niekedy podobné otázky ako tohto kráľa, nehľadajte Boha v učených knihách filozofov a prírodovedcov. Nehľadajte ho v kozmických hlbinách. Otvorte si evanjelium. Čítajte si, čo robil Pán Ježiš, snažte sa konať podobne ako konal a zmýšľal on. Kto ide za Ježišom, kto prijíma jeho Ducha, ten ide za Otcom.
Božia Trojica je tajomstvo, ale ľúbezné a blízke tajomstvo: Boh je náš otec. Syn je náš ľudský brat. Duch svätý je dych Božej svätosti a Božia sila v nás.
Boh má Trojicu osôb, prichádza v ústrety človeku v trojakej podobe, ale v sebe je jeden, jeden plameň: plameň Lásky.
Zapáľte tri knôty. Sú tri, ale spojené horia jedným plameňom.
Aj vy v rodinách pekne symbolizujete Najsv. Trojicu. Ak otec, matka a deti žijú spolu v jednote, sú jedna rodina, ale vo viacerých osobách.
Poďme teda dnes osláviť jedného Boha v Trojici:
- Poďme prosiť Otca Stvoriteľa, aby nás urobil nástrojom svojej tvorivej sily.
- Poďme prosiť Syna Vykupiteľa, aby nás urobil nástrojom svojej lásky.
- Poďme prosiť Ducha Posvätiteľa, aby nás urobil nástrojom svojej sily.
Turzovka, 31.5.2015