Spoločenstvo s Trojjediným - Dar prijímania
Dievčatá, chlapci, dnes budeme hovoriť o dare. Najskôr čo je to dar? Čo vám spôsobuje? Spomeňte si na posledný dar, ktorý vás potešil. Aký dar by vás najviac potešil?
Pred týždňom ste boli na prvom sv. prijímaní. Mal by to byť najväčší dar. Vám a mnohým sa to nezdá vôbec dar. Veď by chodili na sv. prijímanie...
Nie je to s nami tak ako u sv. Kataríny Sienskej, ktorá niekoľko rokov žila iba zo sv. prijímania. Nepoznala väčší dar. Pri sv. prijímaní ďakovala za veľký dar - Boh jej dal rodičov, súrodencov – mala ich 21.
Prečo my nechápeme sv. prijímanie ako dar? Skúsme si to vysvetliť:
Pre nás sú veľkým darom napríklad peniaze. Všimol som si ako ste na hostine po sv. prijímaní počítali peniaze, ktoré ste od rodiny dostali a tešili sa z nich. Dal by ich niekto do pece, alebo postrihal?
Predstavte si, žeby kufrík s peniazmi našiel chlapec v džungli, ktorý nevidel nikdy peniaze. Čo by urobil s peniazmi? Skôr by si nechal kufrík. Peniaze by povešal po stromoch, alebo dal do ohňa, hral sa s nimi ako kartami... Tam sú úplne zbytočné.
Tak nejako berieme aj sv. prijímanie. Neuvedomujeme si, že sa tam stretávame s Ježišom, ktorý nám dal život, dal nám rodičov, dal nám oči, prsty, že sa môžeme hrať s počítačom, dal nám rozum, že tomu rozumieme...
Nie všetky detí sú také ľahostajne voči sv. prijímaniu! O jednom chlapcovi vám porozprávam nabudúce. Dnes o jednom ujovi – oteckovi:
Keď som pôsobil v Novej Bani, pred obchodným centrom ma zastavil jeden pán predstavil sa mi, že je z časti Bukovina, buchol sa do prs a hovorí: Počujete ako mi v prsiach zdravo zuní. Nechápal som čo mi tým chce povedať.
Rozhovoril sa: „Bol som mladý a nerozumný. Kamaráti ma nahovorili na cigaretu. Vôbec mi nechutila a dokonca som sa rozkašlal. Smiali sa zo mňa. Chcel som zamachrovať, že to dokážem, kúpil som si cigarety a tajne fajčil – až mi zachutili. Fajčil som stále viac. Keď som mal po tridsiatke ochorel som na pľúca. Lekár mi hovoril, že ak neprestanem mám spočítané dní. Počúvol som, nechal fajčenie, ale nevydržal som a fajčil som stále.
Už bolo so mnou tak zle, že som už ležal iba na posteli. Deti mi povedali, že dali za mňa na sv. omšu. Chcel som ísť do kostola, ale nevládal som. Počas sv. omše som sa chcel modliť, ale sa mi nedalo sústrediť. Zobral som cigaretu, ktoré som mal stále pri posteli, zapálil a potiahol. Vtedy som cítil, že mám silu prestať, zhasil som cigaretu a odvtedy som po nej nesiahol.
Deti s manželkou prišli z kostola a videli ma usmiateho. Poďakoval som sa im za modlitby a tešili sme sa spolu. Povedal som im, že už nefajčím. Iba smutne pozerali, lebo som to sľúbil už mnohokrát. Pán Ježiš mi dal silu. Som rád, že žijem a rodina tiež.
Čo poviete, čo bolo pre neho väčším darom ako kufrík peňazí? Chodil ten pán rád do kostola a na sv. prijímanie? Prečo?
Uvedomil si, že Pán mu dal najväčší dar – život, zdravie...
Dar je niečo čo dostávame zadarmo a teší nás. Najväčší dar – Pána Ježiša vo sv. prijímaní nepovažujeme za dar, lebo si neuvedomujeme čo všetko nám dáva. Sme mu málo vďační.
Nik nám nedáva viac ako Pán Ježiš. Aj nám dáva zdravie a život. Pripomínajme si to, aj keď sme neboli smrteľne chorí.
Modlime sa:
Bratia, sestry a deti, Pán Ježiš je s nami až do skončenia sveta. V jednote s Duchom Svätým, vedení otcovskou rukou láskavého Boha, skloňme sa pred tajomstvom Trojice a pokorne prosme.
(Volajme: Pane, vyslyš nás.)
- Aby každý pokrstený bol svedkom veľkej Božej lásky k svetu, prosme Pána.
- Aby tí, čo spravujú národy, boli spravodliví a dobrí ku všetkým, prosme Pána.
- Aby deti, mládež i dospeli pochopili, že Pán Ježiš je našim najväčším darom, prosme Pána.
- Aby všetci ľudia uverili, že Ježiš je ich jediným záchrancom a pomocníkom, prosme Pána.
- Aby tí čo majú rôzne zlozvyky boli oslobodení spod vlády hriechu a zla, prosme Pána.
- Aby tie deti, ktoré tu dnes nie sú, pochopili veľkosť svätého prijímania, prosme Pána.
Bože Otče, tvoj Syn nás vyslobodil z temnoty hriechu;
prosíme ťa, vypočuj naše prosby a daj nám Ducha svätého, aby sme žili v jeho svetle.
Lebo on žije a kraľuje na veky vekov.
Turzovka, 27.5.2018