Obdivujeme apoštolov a chceli by sme aj my niečo urobiť pre šírenie viery.
Aj keď nejdeme niekde na misie, chceli by sme, aby sme boli apoštolmi u najbližších, ktorí nielenže nechodia do kostola, ale nežijú podľa viery.
Odborníci hovoria: Nezvestujme ideológiu alebo teóriu, ale osobné stretnutie s osobou Ježiša. Nie nátlak, prehováranie, káranie, dokazovanie, prikazovanie. Ale jednoduché svedectvo o mojej skúsenosti. Inej cesty niet. Vlastne iné cesty vždy zlyhajú. A miesto kritickej sebareflexie upadáme do obviňovania iných, hľadania výhovoriek. Neškriepiť sa, neprehovárať. Človeka nemôže presvedčiť sila argumentu alebo ideológia! Iba osobné svedectvo. V konfrontácii s ateistami ešte za onoho režimu práve osobné svedectvo umlčalo „uvedomelých a vedeckých ateistov“.
Niečo na tom je. Prečo vlastne ľudia v Afrike, v Ázii alebo v Amerike prijímajú krst? Presvedčila ich argumentácia? Teória? Sú pod nátlakom? Nie. Misionár, ktorý s nimi žije, pracuje, plače a raduje sa, prináša im svoje vlastné svedectvo. Často kladená otázka misionárom: prečo to robíš? A odpoveď je jednoznačné osobné svedectvo: lebo som hľadal a našiel toho, o ktorom hovoria Mojžiš a Proroci a ktorého každý človek podvedome hľadá. Zmysel života. A zmyslom života je vzťah s Ježišom. Tam, kde chýba tento základný bod, tam sa všetko pomaly rozpadáva.
Univerzita v Berne zverejnila výsledky výskumu, v ktorom analyzovala 1301 prípadov eutanázie vo Švajčiarsku. Medzi žiadateľmi o asistovanú samovraždu na švajčiarskych klinikách boli predovšetkým osoby, ktoré sa deklarovali ako ateisti, potom rozvedení a 25% z celkového počtu sa nechalo zabiť len z dôvodu, že boli „unavení zo života“.
Výskum priviedol k záveru, že základom žiadostí o eutanáziu nie je fyzické utrpenie, ako o tom hovoria aktivisti propagujúci právo zomrieť, ale zlé vzťahy, strata zmyslu života, samota a opustenosť. Teda také problémy, ktorých riešením nie je smrť ale angažovanie sa ľudí žijúcich v okolí trpiaceho.
Toto ukazuje akým smerom by mal ísť náš apoštolát. Sami máme hľadať Ježiša. Ak ho nájdeme, potom meníme vlastný život podľa jeho vzoru. Apoštol Pavol to niekoľkokrát zhrnul: Napodobňujte Boha ako milované deti… Ovocie svetla je v každej dobrote, spravodlivosti a pravde. (Ef 5,1.9) A ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť. (Gal 5,22-23)
Ak sa takto „zbratáme“ s Ježišom, potom toto hovoríme aj iným. Svojim životom ako vlastnú skúsenosť. Potom iní vidia náš spôsob riešenia problémov, zvládanie ťažkých vecí, našu pomoc chudobným, znevýhodneným, ohrozeným….náš spôsob komunikácie, zvládania napätí... Ako dôsledok by neklesali počty katolíkov v Európe a na Slovensku, ale práve naopak rástli by. Samovraždy, psychické problémy, depresie, osamelosť, opustení starí ľudia by nepribúdali, práve naopak.
Turzovka, 24.8.2026
Viac o dnešnom svätcovi sa môžete dozvedieť i na:
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/405-sv-bartolomej-apostol
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/895-sv-bartolomej
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/1398-sv-bartolomej-apostol-2
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/1835-svaety-bartolomej-18
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/3579-sv-bartolomej-22