Jer 11, 18-20, Jn 7, 40-53
Ježišov najväčší bolestný problém bol, že nebol uznaný za Božieho syna.
To, čo tvorilo jeho život, jeho šťastie, čo bolo jeho každodennou duchovnou výživou, jeho živý, intenzívny a láskavý vzťah s nebeským Otcom, to sa pre neho stal osudným.
Farizeji a predstavení národa mali klapky na očiach. Nechceli prijať Ježiša za Mesiáša. Argumentovali, že z Galileje nemôže byť prorok, tobôž Mesiáš. Namietali: „Vari z Galiley príde Mesiáš?!
Ešte väčší problém bol, že Ježiš sa vyhlasoval za Božieho syna.
Táto situácia sa opakuje v dnešnom svete. Dnes, tak ako vtedy, každý píše na internete čokoľvek o Ježišovi. To sú rozdielne pohľady na Ježiša, na Jozefovho syna, a nie na toho, ktorého poslal Otec. Všimnime si, že sú to pohľady podľa ľudských predstav. Preto sú rôzne odpovede na to: Kto je Ježiš?
Je to vnútorná slepota, ako hovoril pápež František. Tá uzatvára srdce svetlu. Je to trochu podobný pohľad aký mali učitelia zákona v čase Ježiša. Je to pohľad z výšky našej pýchy, keď súdime druhých, dokonca aj Pána Ježiša.
Úvahu nad dnešným evanjeliom nájdete i na: