1 Sam 8, 4-7. 10-22a, Mk 2, 1-12
Počúvame občas diagnózu: mozgová príhoda.
Je to akási novodobá civilizačná pliaga a istotne máme hrôzu pri pomyslení na takéto postihnutie. Často je taký človek úplne odkázaný na pomoc druhých. Takzvaná porážka zasahuje zväčša motoriku, ale niekedy postihuje aj centrum reči a iné životne dôležité funkcie.
Nevieme, akým druhom paralýzy trpel dnešný muž z evanjelia, ale vyzerá to tak, že bol aj bez reči. V celom príbehu evanjelista nezaznamenal jeho slovo. Iba Lukáš poznamenáva, že až po uzdravení, odišiel do svojho domu a zveleboval Boha (porov. Lk 5, 25). Možno len počul svojich priateľov, či príbuzných ako sa o ňom radia, že ho vezmú k Ježišovi. Nemôže protestovať, nemôže sa brániť. Vezmú lôžko a idú. Už aj na ulici je vystavený súcitným alebo posmešným pohľadom okoloidúcich. Kráčajú v horúčave. Pretláčajú sa davom, volajú, dožadujú sa uprednostnenia. Možno počuje aj zlostné poznámky na svoju adresu. Veď aj ostatní sa za Ježišom tlačia, aj ostatní majú svoje problémy, aj ostatní čakajú.
Nedá sa… Potom ho dvíhajú kamsi hore. Podávajú si ho ako vrece. Nevie čo sa s ním deje. A naraz len začína klesať, nevedno kam. Možno chce volať, brániť sa: Čo to so mnou robíte?! Zastavte toto bláznovstvo! Vieme, že chorý sú všelijako v chorobe zatrpknutí. Nik ho nepočuje. A vtedy pristáva na zemi pred nejakým mužom a stretá sa s jeho pohľadom. Tento pohľad preniká až na dno jeho duše ako najjasnejší svetelný lúč. A v tomto svetle zrazu vidí, celý svoj život, všetky svoje skutky. Dobré i zlé. A v súvislosti s tými druhými možno aj vidí, ako prišiel k svojej chorobe, ako k následku svojich hriechov. Teraz už nevie obviniť nikoho za svoju situáciu, ako to možno robil počas choroby. Nemôže nič povedať na svoju obranu, nedokáže si vytvoriť žiadnu stratégiu obhajoby. Nie on súdi, ale súdia jeho.
Ochrnutý je v rukách iných, ktorí ho k Ježišovi spúšťajú s vierou.
Priatelia ochrnutého toto všetko neabsolvovali s nevôľou, so zármutkom, s odporom. Vedeli, že sa stretne s Ježišom Kristom. Verili mu. Možno preto Ježiš povedal ochrnutému: „Hovorím ti: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov.
A on vstal, hneď si vzal lôžko a pred očami všetkých odišiel. Všetci sa divili, velebili Boha a hovorili: „Také niečo sme ešte nikdy nevideli“.
Priateľstvo, obeta a vytrvalosť priateľov spôsobili uzdravenie, radosť a velebenie Boha.
Turzovka, 16.1.2026
Pozri tiež:
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/72-piatok-1-tyzdna
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/628-piatok-1-tyzdna-2
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/1207-piatok-1-tyzdna-3
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/1566-piatok-1-tyzdna-4
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/1998-piatok-1-tyzdna-19
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/2853-piatok-1-tyzdna-21
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/3766-piatok-1-tyzdna-23
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/4234-piatok-1-tyzdna-24