Sk 22, 30; 23, 6-11, Jn 17, 20-26
Pokračujeme v Ježišovej Veľkňazskej modlitbe.
Každý úryvok začína: Ježiš pozdvihol oči k nebu a modlil sa. Táto modlitba má tri stupne. Ježiš sa najskôr modli za seba, aby ho Otec oslávil, potom za apoštolov a nakoniec aj za tých, čo skrze ich slovo uveria v neho. Teda za nás.
Je to jeho posledná prosba pred umučením. Vychádza z jeho srdca a chce, aby Cirkev bola spoločenstvo jednoty. Toto spoločenstvo jednoty je nevyhnutné.
Pápež František sa k tomu vyjadril takto: „Nepriateľ Boha a človeka, diabol, nemôže urobiť nič proti evanjeliu, proti pokornej moci modlitby a sviatostí, ale môže spôsobiť veľkú škodu Cirkvi tým, že pokúša našu ľudskosť. Vyvoláva domýšľavosť, odsudzovanie iných, uzatváranie a rozdelenie. Diabol sám je ,ten, kto rozdeľuje´ a často začína tým, že nás presviedča, že sme dobrí, možno lepší ako ostatní: takto má pripravenú pôdu na zasiatie buriny. Je to pokušenie všetkých spoločenstiev a môže sa nájsť aj v najkrajších charizmách Cirkvi.“
Všetci sme deťmi toho istého Otca. Nič väčšie sa nám nemohlo stať, ako mať za otca Boha, nášho Pána. S akou dôverou sa k nemu musíme obracať, neustále a s jednoduchosťou malého dieťaťa. V živote sú chvíle, keď nás len on môže podoprieť a poniesť vpred. Nikdy nepochybujme o láske Boha, ktorý sa nám zjavil ako Dobrý Otec! Do tej miery, do akej sme si vedomí tohto Božieho otcovstva, do tej miery dosiahneme jednotu, ktorú si pre nás želá.
Modlíme sa Otče náš ako rodina, aby sme sa vložili do jeho rúk a odovzdajme sa láske v Otcovi.
„Pomôž mi, aby som bol dieťaťom, aké odo mňa očakáva Boh. Ježiš – Boh sa modlí, pretože chce byť viac Otcom ako Pánom. (Peter Chryzológ, Kázeň 108)
Turzovka, 5.6.2025
Úvahy nad dnešnými čítaniami: