Sk 20, 28-38, Jn 17, 11b-19
Niekedy máme chuť hodiť flintu do žita!
Nič sa nedarí! Problémy dusia. Prichádza strach. Sklamania z iných ľudí, alebo v práce dusia... A to ešte nespomínam politické, svetové problémy.
To všetko nás môže ťažiť, zarmucovať a brať všetku radosť zo života. Cítime sa zle, nepochopení, stratení, opustení, osamelí a zbytoční.
Čo vtedy?
Vtedy potrebujem pochopenie, súcit, blízkosť, lásku a modlitbu. Niekto sa vyjadril, že mu pomohli slová: „Modlím sa za teba – modlíme sa za teba." Alebo: „Bude to lepšie".
Čo ak sa nám nedostáva takých slov?
Dnes sme počuli ďalšiu časť Ježišovej Veľkňazskej modlitby:
Ježiš pozdvihol oči k nebu a modlil sa: „Svätý Otče, zachovaj ich vo svojom mene a aby si ich ochránil pred Zlým.
Ježiš sa nemodlí k Otcovi, ktorý je na nebesiach, aby učeníci boli chránení od všetkých ťažkostí a aby ich stiahol zo sveta. Áno, neprosí, aby ich vzal zo sveta.
Modlí sa k Otcovi, aby ich chránil vo svete.
Takže, v ťažkostiach si uvedomme, že aj keby nik na nás nemyslel, Ježiš sa za nás modlí!
Preto, viera nie je zbožný útek, pri ktorom opúšťame tento drsný svet, pretože snívame o inom fantastickom svete. Tu je naše miesto. Tu je naše miesto poslania. Tu sme potrební.
Nemôžeme si vybrať svoj čas – dal nám ho Boh. Teraz je náš čas, teraz je hodina nášho života. Nemôžeme vylúčiť problémy, ktoré vznikajú. Niektoré problémy si vytvárame sami, s inými sme konfrontovaní.
Viera nechce kresťanov odvrátiť od tohto sveta a jeho problémov. Tiež nás nechce zbaviť všetkých otázok a starostí. Chce, aby sme vzdorovali a zostali uprostred tohto sveta.
Naše miesto je na tomto svete. A to je presne to, čo Ježiš robí v našom dnešnom evanjeliu: Neprosím, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich ochránil pred Zlým.
Turzovka, 4.6.2025
Úvahu nad dnešným slovom nájdete i na: