Sk 20, 28-38, Jn 17, 11b-19
„Niekedy mám chuť hodiť uterák do ringu!
Už nič nefunguje! Otázky ma dusia. Prenasledujú ma úzkosti. Ničia ma sklamania z iných ľudí alebo z práce.
Chcel by som odísť: neznesiem obrazy biedy v televízii, napätie v rodine alebo odcudzenie medzi susedmi, už ma nebavia debaty o vojne a mieri, hrozby jadrovou vojnou, ekologické katastrofy...!
To všetko má zarmucuje a berie mi všetku radosť zo života. Cítim sa zle, nepochopený, stratený, opustený, sám a zbytočný."
Možno aj vy poznáte takéto pocity. Vtedy nepotrebujeme radu, ani frázu: „Bude to v poriadku“. Potrebujem pochopenie, súcit, blízkosť, lásku a modlitbu. Vlastnú i modlitbu iných. A nezabúdajme; je tu Ježišova modlitba. Dne sme počuli: Svätý Otče, zachovaj ich vo svojom mene... Neprosím, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich ochránil pred Zlým. Nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta.
To „pred Zlým“, je písané s veľkým „Z“. Podľa Ježiša je dôležité, aby sme ostali vo svete, napriek spomínaným ťažkostiam. Potrebné je, aby sme odolali Zlému!
Napriek všetkému máme ostať vo svete? Pán Ježiš to naznačuje vo vete: Ako si ty mňa poslal na svet, aj ja som ich poslal do sveta. Prečo máme ostať v takomto svete? Aby sme svedčili o pravde, že v úvode všetky spomínané (i nespomínané) bolesti nie sú od Boha, ale od Zlého.
Viera nie je zbožný úlet, kde opúšťame tento drsný svet, pretože snívame o inom fantastickom svete. Tu je naše miesto lásky. Tu je miesto nášho poslania. Tu sme potrební.
Nemôžeme si vybrať inú dobu. Teraz je náš čas, teraz je hodina nášho života.
Viera nemôže odvádzať kresťanov od tohto sveta a jeho problémov. Tiež nás nechce zbaviť všetkých otázok a starostí. Chce aby sme odolali a zostali uprostred tohto sveta.
Ježiš povedal dokonca aj toto: Ale teraz idem k tebe a toto hovorím na svete, aby mali v sebe moju radosť – a úplnú. Napriek všetkým ťažkostiam a problémom sveta v ktorom žijeme!
Turzovka, 24.5.2023
Úvahu nad dnešným slovom nájdete i na: