Sk 20, 28-38, Jn 17, 11b-19
Na mojom prvom kaplánskom mieste som sa zvykol na ceste z náboženstva zastaviť v jednej mnohopočetnej rodine Tencerovcov (pochádza z nej Dávid – biskup na Islande).
Po večernej sv. omši mi hovorí matka tejto rodiny: Boli ste dnes u nás? Ja: Nie. Matka: Ja som prišla zo záhrady a Ľubka (bola vtedy štvorročná – teraz má okolo 48 rokov a je niekde v Talianskej reholi) mi tvrdila, že ste boli u nás. Potom dodala: Ona má veľkú fantáziu.
Deti nevedia rozlišovať medzi realitou a fantáziou. Aj neskôr majú problém hovoriť pravdu z dôvodu vystatovania, strachu pred trestom, okrášľovania sa...
Dnes nám v evanjeliu zaznelo: Posväť ich pravdou; tvoje slovo je pravda.
My čo už (dávno) nie sme deti (iba Božie), sme pozvaní k pravdivosti.
Najskôr musíme byť pravdiví k sebe. Preto je potrebné formovať svoje „Ja“. Svätá Terezka povedala: Kvet na lúke nemôže povedať, že je škaredý, lebo by urazil Tvorcu. Základ je teda uvedomiť si, že mám od Boha život a množstvo darov. Kde je potom pokora? Čo je pokora? Sv. Terézia Avilská učí: Pokora je pravda. Pravda o tom, že to čo mám, je od Boha.
Pán Ježiš nám povedal: tvoje slovo (Božie) je pravda. K čomu vedie Božie slovo? Sv. Pavol učí (1 Kor 4:7) Veď kto ti dáva vyniknúť?! Čo máš, čo si nedostal? A keď si dostal, čo sa vystatuješ, akoby si nebol dostal? Jasné!
Matka Tereza vyzýva: Zmeňte svoje srdcia...Nepodarí sa vám obrátiť, ak nezmeníte srdce. Zmeniť miesto nie je riešenie, zmeniť činnosť nie je riešenie. Riešenie je zmeniť svoje srdce. A ako ho zmeníme? Modlitbami.
Pekne to vyslovil aj nemecký mystik Eckhart: Boh je pravda, preto ho poznávame rozumom, Boh je činnosť, napodobíme ho svojou činnosťou. Boh je však predovšetkým Ten, ktorý je (Ex 3, 14), a musíme sa s ním spojiť celým svojím bytím, všetkými svojimi silami a schopnosťami, teda milovať ho celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou (Mt 22, 37).
Takže, byť pravdivým je omnoho viac, ako „len“ hovoriť pravdu. Základ je mať pravdivé srdce, formované Božím slovom.
Turzovka, 31.5.2017