Sk 20, 28-38, Jn 17, 11b-19
Každý dobrý štátnik chce udržať svoj národ v jednote.
Každý dobrý otec chce, aby jeho rodina bola jednotná, každý dobrý učiteľ chce aby jeho žiaci pokračovali v jeho stopách...
Vôbec nás neprekvapuje, že Ježiš prosil aby jeho učeníci, aj ich nástupcova žili vo vzájomnej láske a jednote. Aj dnes sme počuli: Ježiš pozdvihol oči k nebu a modlil sa: „Svätý Otče, zachovaj ich vo svojom mene, ktoré si ty dal mne, aby boli jedno ako my.
Kým som bol s nimi, ja som ich zachovával v tvojom mene, ktoré si mi dal. Vytvárať spoločenstvo, žiť v jednote, nie je jednoduché. Sám Pán to konštatuje: Ochránil som ich a nikto z nich sa nestratil, iba syn zatratenia, aby sa splnilo Písmo. A to ich Ježiš vychovával!
Tieto obavy mal aj Pavol. Keď sa lúčil s Efezanmi, pokľakol si a modlil sa. Predtým upozorňoval biskupov, aby ste pásli Božiu Cirkev, ktorú si získal vlastnou krvou.
Ďalej upozorňuje: Ja viem, že po mojom odchode vniknú medzi vás draví vlci a nebudú šetriť stádo. Ba aj z vás samých povstanú muži, čo budú prevrátene hovoriť, aby strhli učeníkov za sebou.
Áno, sú rozbíjači jednoty a sú zjednocovatelia. Dajme sa na tú náročnejšiu cestu, aby sme mali v sebe Pánovu radosť – a úplnú.
Turzovka, 15.5.2024