Sk 16, 22-34, Jn 16, 5-11
Duchovní spisovatelia zdôrazňujú, že smútok je veľmi živnou pôdou a rásť buriny hriechu.
Človek je už taký - v smútku často hľadá útechu v hriechu.
Zdá sa, že Pán Ježiš preto hovorí pri rozlúčke apoštolom: Srdce vám naplnil smútok, ale nenecháva ich v smútku. Prítomnosť Tešiteľa – Ducha Svätého, posilní učeníkov a urobí ich schopnými vyhrať boj so smútkom. Ako ináč by mohli byť hlásateľmi evanjelia – radostnej zvesti.
V praxi nám to popisuje prvé čítanie. Vo Filipách Pavla a Sílasa vsadili do vnútorného žalára a nohy im privreli do klady. A čo oni? O polnoci sa Pavol a Sílas modlili a spievali Bohu chválospevy a väzni ich počúvali.
Čo to spôsobilo? Ešte v tú nočnú hodinu ich dozorca vzal, vymyl im rany a hneď sa dal pokrstiť on i všetci jeho domáci. Potom ich zaviedol do domu, prestrel stôl a radoval sa s celým svojím domom, že uveril Bohu. Nevedel si predstaviť, ako to mohli misionári zvládnuť.
Neviem či niekto z nás je v takej ťažšej situácii ako Pavol a Sílas. Oni dostali Utešiteľa a dostávame ho aj my.
Turzovka, Dom sv. Jozefa, 2 7.5.2025
Pozrite tiež: