Iz 42, 1-7, Jn 12, 1-11
Už teraz sa na sociálnych sieťach niektorí chvália svojimi korbáčmi a hrozbami ženám.
Asi už je málo gavalierov s voňavkami.
Tá sa objavuje v našom evanjeliu: Mária vzala libru pravého vzácneho nardového oleja, pomazala ním Ježišove nohy a poutierala mu ich svojimi vlasmi; a dom sa naplnil vôňou oleja.
Sv. Pavol využíva možno aj tento príbeh – hovorí totiž o „vôni Kristovej“. Môžeme to využiť na našu meditáciu.
Mária a Judáš cítili rovnakú vôňu: ľúbeznú vôňu Krista (2 Kor 2:15). Ale vôňa, ktorá unikala zo srdca každého človeka, bola veľmi odlišná, rovnako ako ich spôsob, ako prijať dar Ježišovej lásky.
Pán vie, že jeho čas na zemi sa chýli ku koncu. Miloval nás až do konca (Jn 13,1), ako nám povie svätý Ján v kapitole bezprostredne nasledujúcej po tej, ktorú čítame dnes. A tak, pretože prišiel milovať, v tejto vznešenej chvíli je jeho srdce obzvlášť citlivé na prejavy lásky, ktoré dostáva.
Mária si nič nenechala pre seba. Pravdepodobne si nebola vedomá všetkého, čo sa stane v najbližších dňoch. Jej intuícia jej možno hovorila, že sa stane niečo dôležité, ale určite si neuvedomovala, čo všetko bude veľkonočné tajomstvo zahŕňať. Nevie, čo sa stane.
Napriek tomu je tu, bez podmienok, bez kompromisov. Od Ježiša dostala veľa lásky a jediné, na čom jej záleží, je pokúsiť sa priblížiť k tomuto spôsobu lásky všetkým, čo má: svojím najlepším parfumom, vlasmi. Pretože aj ženská krása môže byť - musí byť - poctou Bohu.
Judáš tiež dostal veľa lásky od Ježiša. Jeho srdce sa však postupne uzavrelo pred týmto zdrojom svetla a tepla. Zatiaľ je jeho duša smutná a chladná. Preto ani najkrajšie vône, ani najnádhernejší Pánov úsmev ho už nemôžu prinútiť reagovať. Jeho zmysly sú také skreslené, jeho život je tak mimo, že nakoniec súhlasí s predajom Ježiša za tridsať strieborných, keď podľa neho mala vôňa hodnotu tristo denárov.
Teraz, keď sme sa naplno ponorili do Veľkého týždňa, môžeme sa priblížiť k veľkonočnému tajomstvu, tým, že konfrontujeme svoj život s dvoma postavami, ktoré nám dnes Cirkev predkladá. Tak ako oni, aj my sme dostali od Ježiša veľa lásky. Úprimne a s odvahou sa pýtajme sami seba, či skutočne vraciame Pánovi všetko, čo máme: dušu, telo, čas a srdce. Iba rozbitím nádoby bez toho, aby sme niečo zadržali, budeme môcť spievať so svätým Pavlom: „Vzdávajme Bohu, ktorý nám vždy dáva víťazstvo v Kristovi a našim prostredníctvom zjavuje na každom mieste vôňu jeho víťazstva" (2 Kor 2,14).
Turzovka, 14.4.2025
Úvahu nad dnešnými čítaniami môžete nájsť aj na:
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/181-pondelok-velkeho-tyzdna
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/715-pondelok-velkeho-tyzdna-2
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/1290-pondelok-velkeho-tyzdna-3
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/1674-pondelok-velkeho-tyzdna-4