Iz 42, 1-7, Jn 12, 1-11
Včera bol v SRO hosťom bratislavský pomocný biskup Jozef Haľko.
Pri vysvetľovaní duchovného odkazu Zeleného štvrtka spomenul, že na obraze Poslednej večere od L. Vinciho Judáš lakťom vysypal soľničku. Ja som si tento detail nevšimol. Nezapočul som ako to vysvetlil pán biskup. Mne napadla pritom Ježišova veta: „Vy ste soľ zeme. Ak soľ stratí chuť, čím ju osolia? Už nie je na nič, len ju vyhodiť von, aby ju ľudia pošliapali“ (Mt 5:13).
Zradca stráca soľ, ktorá dáva chuť životu. Evanjelista Ján pri popise posedenia u Lazara napísal: Tu jeden z jeho učeníkov, Judáš Iškariotský, ktorý ho mal zradiť, povedal: „Prečo nepredali tento olej za tristo denárov a nerozdali ich chudobným?“ Lenže to nepovedal preto, že mu šlo o chudobných, ale že bol zlodej. Mal mešec a nosil to, čo doň vkladali.
Vidíme, že Judáš je tu opísaný ako človek, ktorému iba navonok záleží na iných. V podstate hľadá seba. Dokresľuje to známa legenda, ktorá má súvis so spomínaným obrazom.
Podľa legendy slávny majster L. da Vinci hľadal v kostole model pre Krista. Tam objavil muža, ktorý spieval v zbore. Podľa neho namaľoval postavu Ježiša. Keď o tri roky neskôr hľadal model pre Judáša, chodil po krčmách, mestskom podsvetí. Tam na dne ľudskej spoločnosti natrafil na muža, podľa ktorého stvárnil Judáša. Po poslednom pózovaní mu majster povedal, že jeho črty tváre sú mu povedomé. Vtedy tento muž zúfalým hlasom priam vykríkol: „Pre troma rokmi ste podľa mňa maľovali Krista“.
Francúzky spisovateľ Michael Quoist napísal: Po štyridsiatke si zodpovedný za to ako vyzeráš.
Turzovka – Dom sv. Jozefa, 29.3.2021