Iz 42, 1-7, Jn 12, 1-11
Rozmohol sa opak farizejov.
Ak v čase Pána Ježiša sa mnohí robili dobrými, dnes je to naopak. Niekedy sa robia horšími ako sú. Chvália sa všelijakými úchylkami, perverzitou... Niekedy len aby upútali a stali sa známymi. Len preto aby boli „in“. Kedysi sa hovorilo, aby boli moderní.
Zradca Judáš si držal imidž do poslednej chvíle. Všimnite si aký veľkorysý je voči chudobným, ako na nich myslí. Keď Mária minie drahú masť na Ježišove nohy, povie: „Prečo nepredali tento olej za tristo denárov a nerozdali ich chudobným?“
Evanjelista ho odhaľuje: Lenže to nepovedal preto, že mu šlo o chudobných, ale že bol zlodej. Mal mešec a nosil to, čo doň vkladali. Z viac peňazí sa totiž dá viac ukradnúť.
Všimnite si taktnosť Pána Ježiša. Vôbec nereaguje ako evanjelista Ján, ktorý to popisuje „post“. V tom čase ani on neodhalil Judášovu pretvárku. Keď pri poslednej večeri – zajtra to budeme čítať – Pán Ježiš povie: „Veru, veru, hovorím vám: Jeden z vás ma zradí.“ Učeníci sa pozerali jeden na druhého v rozpakoch, o kom to hovorí. Vôbec sa nepozreli na Judáša. Už boli vychovaní a každý sa pýta sám za seba: Som to azda ja?
Nie vždy je zlo hneď identifikované. Niekto ho dokáže maskovať roky. Nezabúdajme, že po čase všetko vyjde najavo.
Usilujme sa po tieto dní – keď si pripomíname dramatické udalosti – myslieť na seba. Skúmajme v nich svoje srdcia.
Myslím, že nepatríme k „streleným puberťakom“ (celebritám), ktorí chcú byť zaujímavými aby boli populárni, ale ani k judášom, ktorí si dokážu vytvárať dlhodobo pekný obraz o sebe.
Turzovka, 10.4.2017