Iz 48, 17-19, Mt 11, 16-19
Ľahostajnosť a hnev.
Zdajú sa to úplne protichodné stavy a predsa sa nachádzajú súčasne v spoločnosti i v jednej osobe. V ľahostajnej spoločnosti badáme zároveň veľké rozdelenie – hnev. Rovnako v ľahostajnom človekovi, je len krôčik ku hnevu.
Čo nám k tomu môže povedať dnešné evanjelium?
Pán Ježiš na pouličných deťoch ukazuje na ľahostajnosť. Neochotu angažovať sa do akejkoľvek hry.
Objavuje sa tu hnev? Predstavte si, žeby deti snažiace sa o hru stále chodili za tými ľahostajnými. Dá sa čakať, žeby to vyústilo v hnev a šarvátku. Ľahostajní chcú byť vo svojej konformnej zóne. Nie sú radi, ak ich niekto vyrušuje. Potom nasleduje hnev.
Naznačujú to ďalšie Ježišove slová: Prišiel Ján, nejedol a nepil, a hovoria: ‚Je posadnutý zlým duchom.‘ Prišiel Syn človeka, je a pije, a hovoria: ‚Hľa, pažravec a pijan, priateľ mýtnikov a hriešnikov!‘.
Zdanlivo boli zástupy ľahostajné k Jánovi Krstiteľovi i k Ježišovi. Lenže Ježiš ich vyrušoval svojimi slovami, skutkami (zázrakmi) a postojmi – najmä k hriešnikom. Aj svojou múdrosťou – dostal sa z nimi nastrojených pasci. A naraz, mnohých „pochytil hnev“ a chceli sa Ježiša zbaviť, lebo ich vyrušoval v ich ľahostajnosti, teda sebectve.
Ako sa to môže prejavovať v nás?
Takým spôsobom, že nie sme ani skutočne smutní z nášho hriechu, ani skutočne šťastní z evanjelia. Potom sme vo svojej neutralite – teda ľahostajnosti, vlastne sebectve. Stačí, aby nás niekto upozornil na náš hriech a miesto pokánia, je hnev.
Turzovka, 13.12.2024
Pozrite tiež:
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/118-piatok-po-2-adv-nedeli