Iz 48, 17-19, Mt 11, 16-19
Moja generácia nemala problémy s výzvou k hre.
Skôr bol výber. Museli sme zobrať toho, kto mal loptu a potom sa brali hráči podľa schopnosti, prípadne starší si protekčne brali svojich privilegovaných.
Ježiš nás dnes vo svojom podobenstve vedie na ihrisko. Deti stoja a nudia sa, nechcú sa hrať aj keď nemajú mobily. Niekoľko pozvaní: Hej, poďme sa hrať svadbu; My budeme hrať, vy tancujte! Žiadna odozva! Hry chtivé deti to skúšajú znova: Hej, poďme sa hrať na pohreb; Spievame smutnú pieseň a vy na ňu žalostite! Ostatní opäť odpovedajú: Nemám na to chuť! Na dnešných „ihriskách“ nemusia odpovedať vôbec, len sa pozerajú na svojich mobilov, stratené v myšlienkach.
Takto to niekedy chodí s pozvaniami dnes, dokonca aj medzi mladými ľuďmi a dospelými. Nechce sa im do kina, na ihrisko, do kostola, k charitatívnym akciám, do Dobrej noviny, do zboru...
Samozrejme, sú to len podobenstvá. V skutočnosti tu Ježiš hovorí o sebe a o Jánovi Krstiteľovi a o naliehavých pozvaniach do Božieho kráľovstva. „Prišiel Ján," hovorí, a „prišiel Syn človeka."
Prišiel Ján, nejedol a nepil, a hovoria: ‚Je posadnutý zlým duchom.‘ Pre jeho tvrdosť, nároky? Možno. Človek si vždy nájde výhovorku.
Prišiel Syn človeka, je a pije, a hovoria: ‚Hľa, pažravec a pijan, priateľ mýtnikov a hriešnikov!‘ Tiež sa im to nepáčilo. Vo svojej pýche sa stavali do role dokonalých a pohŕdali hriešnikmi.
Ježiš i Ján povzbudzovali k pokániu odlišnými spôsobmi; Ježiš to ilustroval svojím podobenstvom o ihrisku.
Ján Krstiteľ bol prísny askéta: žil v kamenistej púšti a veľa sa postil. Jeho spôsob života dotvoril jeho kázanie o pokání; povzbudil ľudí všetkých spoločenských vrstiev, aby prestali zametať svoje hriechy pod koberec, otvorene ich vyznali a prijali Božie odpustenie. Na znak toho mali byť ním pokrstení. Ján zašiel napomenutím tak ďaleko, že dokonca pokarhal kráľa za jeho cudzoložstvo. To ho priviedlo do väzenia a nakoniec mu dokonca prinieslo smrť. Mnohí Židia považovali Jána za príliš zbožného, dokonca fanatického. Vysokí hodnostári povedali: „Je šialené kritizovať kráľa; Takže nebuďte prekvapení, ak skončí vo väzení!“ Krstiteľovo pokánia a tým účasť na Božom kráľovstve bolo úspešné len u niekoľkých jednoduchých ľudí.
Ježiš pristupoval k Božiemu kráľovstvu odlišným spôsobom. Bol plný radosti zo života a nikdy nevynechal večierok, na ktorý bol pozvaný. Nie je zaznamenané ani to, že by sa po štyridsiatich osamelých dňoch na púšti ešte niekedy postil. Jeho kázne vyžarovali veľa radosti; veď on priniesol evanjelium, „radostnú zvesť". Tým dal ľuďom na okraji spoločnosti jasne najavo, že neexistujú beznádejné prípady pre jeho Nebeského Otca. Hriech a všetky jeho nepríjemné vedľajšie účinky, ktorými trpeli, im mali byť odňaté.
Ale aj Ježišovo pozvanie k návratu do domu nebeského Otca bolo úspešné len u niekoľkých jednoduchých ľudí.
Turzovka, 15.12.2023