Iz 48, 17-19, Mt 11, 16-19
Mládež zo školy mi prišla pomôcť poriadiť.
A keďže videli, že nemám vyžehlené tak sa ochotné do toho pustili. Doplatilo na to tričko. Vypálili mi naň „krásny“ odtlačok žehličky. Nepozreli štítok – návod a tak bolo po dobrom športovom tričku. Skúsené gazdinky si na to dávajú pozor.
Nepíšem to preto, žeby som sa nebodaj sťažoval, alebo vás chcel poúčať, ale preto, aby som upozornil na dôležitejší návod – životný.
Počuli sme ho v dnešnom prvom čítaní: Ja som Pán, tvoj Boh, ktorý ťa učí, čo ti osoží, a vedie ťa po ceste, ktorou máš ísť.
Samotný Pán Ježiš sa sťažuje na súčasníkov – a platí to aj pre nás, že to s nimi nejde ani z voza ani na voz: ‚Pískali sme vám, a netancovali ste; nariekali sme, a neplakali ste.‘
Prejavuje sa tu ľahostajnosť - zdá sa. Nepočúvanie toho návodu na život, ktorý nám priniesol.
Autorom nasledujúcich slov je údajne Dr. Emanuel TANAY, známy a vysoko uznávaný psychiater. Jeho rodina patrila pred druhou svetovou vojnou k nemeckej aristokracii, vlastnila množstvo priemyslových podnikov a nehnuteľnosti.
Keď bol opýtaný, koľko Nemci bolo skutočnými nacistami, odpovedal spôsobom, ktorý môže byť určujúci pre náš postoj k fanatizmu a ľahostajnosti:
"Veľmi málo ľudí bolo skutočnými nacistami, ale mnoho ďalších sa radovalo z návratu nemeckej hrdosti a ďalší boli príliš zaneprázdnení, než aby ich to zajímalo. Bol som jedným z tých, ktorí považovali nacistov za bandu bláznov. Takže väčšina sa proste stiahla a umožnila tým, aby sa to všetko stalo. Potom, skôr než sme to zistili, nás mali v hrsti, stratili sme kontrolu a nastala hrozná tragédia.
Moja rodina stratila všetko. Ja sám som skončil v koncentračnom tábore a Spojenci rozbili moje továrne.
Podobne nám dnes znovu a znovu rôzni experti opakujú, že Islam je náboženstvo pokoja, a že veľká väčšina moslimov si predsa praje jedine žít v mieri. I keď toto laické uisťovanie môže byť pravdivé, nemá nijaký význam! Je to bezcenné klamstvo, ktoré nám má umožniť, aby sme sa cítili lepšie a aby sa nejako zmenšil (psychický) účinok fanatického besnenia vo svete v mene Islamu!
Je skutočnosťou, že v súčasnej fáze dejín vládnu Islamom fanatici. Sú to fanatici, ktorí vedú každú z 50 vojen, ktoré zúria vo svete. Sú to fanatici, kto systematicky masakrujú kresťanov či príslušníkov domorodých kmeňov v Afrike a postupne utápajú kontinent v prívale Islamu. Sú to fanatici, kto spúšťajú explózie bômb, usekávajú hlavy, vraždia alebo zabíjajú s divokosťou. Sú to fanatici, ktorí preberajú mešitu po mešite. Sú to fanatici, ktorí so zápalom šíria kameňovanie a vešanie obetí, znásilňovanie, zabíjanie, polievanie žien kyselinou, likvidáciu homosexuálov...
Sú to fanatici, kto učia mladých zabíjať a stáť sa samovražednými bombovými zabijakmi... Ťažko merateľnou skutočností je, že mierumilovná väčšina, mlčiaca väčšina je vydesená a je vyradená.
Komunistické Rusko pozostávalo z Rusov, ktorí chceli žít iba v mieri, a predsa komunistické Rusko bolo zodpovedné za vraždu asi 20 miliónov ľudí. Ohromná populácie Číny bola tiež mierumilovná, ale čínskym komunistom sa podarilo zabiť ohromujúcich 70 miliónov ľudí. Priemerný Japonec pred druhou svetovou vojnou rozhodne nebol sadistickým vojnovým štváčom. Predsa si Japonsko vraždením a krvipreliatim razilo cestu v Juhovýchodnej Asi v orgiách zabíjania, ktoré zahrnovalo systematické vraždy 12 miliónov čínskych civilistov; väčšinou boli zabití šabľou, lopatou a bajonetom. Kto by mohol zabudnúť Rwandu, ktorá sa zrútila v krvavom zabíjaní. Nie je snáď možno tvrdiť, že väčšina Rwanďanov boli mierumilovní ľudia?
Poučenia z histórie sú často neuveriteľné jednoduché a lapidárne, ale predsa pri všetkej našej schopnosti logického myslenia často prehliadneme nezakladanejšie a úplne nekomplikované závery; svojim mlčaním sa mierumilovní moslimovia stali úplne irelevantnými.
Mierumilovní Nemci, Japonci, Číňana, Rusi, Rwanďana, Srbi, Afganci, Iračania, Palestínci, Somálčania, Nigérijci, Alžírčania a mnohí ďalší zomreli, pretože mierumilovná väčšina prehovorila až potom keď bolo neskoro.“
- Tak to je svojrázny názor.
Opýtajme sa seba, či to aplikujme na našu farnosť, spoločnosť. Sme väčšina. Ako to vyzerá v spoločnosti, farnosti? Nie sme ľahostajní kresťania? Dávame sa viesť Bohom, ktorý ťa učí, čo ti osoží, a vedie ťa po ceste, ktorou máš ísť?
Turzovka, 12.12.2014