1 Kor 1, 17-25, Mt 25, 1-13
Najstarší si pamätajú ako používali petrolejové lampy.
Bolo to preto, že ešte nie všade bol prívod elektriny. Keď sa stalo, že sa minul olej do lámp, človek ostal bez svetla.
V podobnej situácii sa ocitli aj panny, družičky z podobenstva, ktoré čakali na ženícha. Zbadali, že ich lampy hasnú (por. Mt 25,8).
Išlo o udalosť svadby, ktorá sa bežne v Oriente slávi aj dnes pre horúčavu večer. Bolo bežné, že ženích prichádzal neskoro večer, keď už bola tma. Družičky však museli dlho čakať, kým nezazneli slová: „ženích prichádza“.
Dlhé čakanie mohlo spôsobiť únavu, nesústredenosť, ako sa stalo pannám zo svadobného sprievodu, ktoré sa rozdelili na dve skupiny. Tie, ktoré bdejú a majú pripravené lampy naplnené olejom a tie ktoré zdriemnu a nakoniec im lampy zhasnú. Lampy na očakávanie ženícha boli inakšie, ako tie, ktoré sa používali bežne v dome. Boli malé, bolo potrebné do nich častejšie dopĺňať olej, preto si panny museli vziať so sebou nádoby s olejom, aby mohli lampy pripraviť. No päť panien, ktoré evanjelium nazýva nerozumnými, na to zabudli. Nevzali si krčah s olejom, ktorý jednoducho patrí k lampe. Bolo to považované za nepozornosť, nerozvážnosť, neporiadnosť, či hlúposť. A práve tou hlúposťou sa previnili. Ženích im nevyčíta to, že zaspali, veď aj múdre panny zaspali. No ony na rozdiel od nerozumných, boli pripravené. Mali v zásobe olej do lámp.
Čo je teda v podobenstve tým olejom, ktorý im chýbal? Sú to nenahraditeľné duchovné hodnoty, bohatstvo, ktorými sa máme počas života zásobiť, z ktorého máme žiť a na ktorom nám má záležať. Olej - to je Duch Svätý, v ktorom máme žiť. Nemôžeme povedať, že nemúdre panny nečakali ženícha, čakali ho, verili že príde, no postupne ochabli vo viere, pretože sa prestali starať o olej, t. j. o život viery. Stagnovali. Preto začať žiť duchovne, ale potom ostať stáť, to je hlúposť. Byť spokojný s jedným zážitkom obrátenia a nepokračovať v živote s Bohom, nerásť v posväcovaní, to je hlúposť.
Olej, to je Duch Svätý, je to múdrosť v tom, že v Duchu začíname, pokračujeme a aj končíme svoju životnú púť. Olej, to je naša osobná angažovanosť a záujem sa posväcovať, neustále chcenie čerpať z prameňa milostí Nebeského Otca. Naša snaha, aby lampa neostala prázdna. Ako rýchlo môže učeník, teda ten, čo žije v Ježišovom spoločenstve zabudnúť na pripravenosť! Koľko bude takých, čo budú skutočne pripravení?
Svätý otec Benedikt XVI. vo svojej encyklike Spe salvi hovorí, že „evanjelium nie je len oznámenie vecí, ktoré možno vedieť, ale ono vytvára skutočnosť, ktorá mení život. Temná brána času, budúcnosti, sa roztvára dokorán. Kto má nádej, žije inak. Bol mu totiž darovaný večný život.“
Vo svete žilo, žije a iste bude žiť veľa ľudí, pre ktorých nádej zvaná Ježiš Kristus je pohnútkou lásky, ktorá pohýna k starostlivosti o to, aby sa olej viery v lampe neminul.
Veľkým povzbudením nám môže byť aj život jednej z talianskych svätíc dnešných čias - Jany Beretty Molly. Narodila sa roku 1922 v talianskom meste Magenta ako desiate z trinástich detí. Kresťanskú výchovu získala od svojich rodičov. Ako mladé dievča sa rozhodla, že sa stane lekárkou. V roku 1949 po úspešnom dokončení štúdia na lekárskej fakulte v Padove si otvorila ambulanciu. Plne sa odovzdala svojmu povolaniu. Svoju dráhu lekárky považovala za misiu. Zaujímala sa živo o vlastnú budúcnosť. Časom sa zoznámila s inžinierom menom Peter Molla, s ktorým neskôr uzavrela sviatostné manželstvo. V šťastí a zdraví prišli na svet prvé tri deti. Jana Beretta si svoje povinnosti matky a lekárky plnila svedomito. Posilňovaná vierou v Ježiša vedela vždy mať radosť zo života. Po istom čase prišlo na rad ďalšie dieťa. No po dovŕšení druhého mesiaca tehotenstva nastali ťažkosti. Diagnostikovali jej nádor na maternici. Bol potrebný chirurgický zákrok. Pred operáciou prosila lekára, aby zachránil život, ktorý nosila vo svojom lone. Odovzdala sa do Božej prozreteľnosti. Operácia sa vydarila, no žila v obavách, či nebude dieťa postihnuté. Pár dní pred pôrodom bola pripravená obetovať svoj život pre záchranu dieťaťa. 21. apríla 1962 porodila dcéru Janu Emauellu. O týždeň nato Jana Beretta Molla zomrela. V bolestiach opakovala modlitbu: „Ježišu, milujem Ťa“. Mala 39 rokov. Ján Pavol II. ju roku 1994 vyhlásil za blahoslavenú. Na blahorečení bol prítomný aj jej manžel s deťmi, aj s dcérou, za ktorú obetovala svoj život. Roku 2004 na námestí sv. Petra v Ríme bola vyhlásená za svätú.
Bratia a sestry, to čo sa od nás ako od kresťanov žiada, je popri všetkom čo život prináša, ostať bdelí a pripravený so zažatou lampou na príchod Pána. Túto pripravenosť svojím životom dokázala svätá Jana Beretta. Je nám veľkým vzorom.
Vyprosujme si aj my dnes pri svätej omši milosť zostať bdelými a pripravenými na príchod Pána, aby aj nám bola raz adresovaná veta: Bol si verný Bohu, vojdi do radosti svojho Pána!
Turzovka, 30.8.2024
Pozrite tiež:
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/892-piatok-21-tyzdna
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/1408-piatok-21-tyzdna-2
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/1843-piatok-21-tyzdna-18
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/2274-piatok-21-tyzdna-19
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/3581-piatok-21-tyzdna-22
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/4063-piatok-21-tyzdna-23