Iz 38, 1-6. 21-22. 7-8, Mt 12, 1-8
Starí pamätajú na „vôňu nedele“.
Bolo niečo lepšie na raňajky, nedeľné (kostolné) šaty, aj keď skromný, ale slávnostnejší obed, rodinná atmosféra, návšteva starých rodičov, rodiny...
Za čias Pána Ježiša bol sviatočný deň (sobota) zošraubovaná kdejakými predpismi.
Ježiš vracia sobotu späť do jej skutočnej funkcie ako priestoru pre Božie pôsobenie v srdci človeka. Skutočným meradlom zachovávania soboty, teda vzťahu s Bohom, nie je uctievanie so všetkými jeho predpismi, ale milosrdenstvo, ktoré sa prejavuje v skutkoch lásky k tým, ktorí to potrebujú.
Ježiš je Synom človeka, pánom soboty: je Božím poslom oprávneným povedať nám, čo Boh chce alebo nechce, čo je dôležitejšie alebo menej dôležité. Pre Boha je najdôležitejšou skutočnosťou človek. Človek je dôležitejší ako chrám a dôležitejší ako sobota.
Farizeji tej doby a farizeji všetkých čias vychádzali z princípu, ktorý sa zdá byť úplne správny, ale ktorý prichádza k úplne nesprávnemu záveru. Omylom je to, že uctenie Boha, môže byť v rozpore s dobrom človeka. Božia sláva je však vždy dobrom pre človeka, ako nám pripomína svätý Irenej: „Sláva Boha je živý človek“.
Cituje ho aj Katechizmus Katolíckej cirkvi. KKC 294: Božia sláva je v tom, že Boh prejavuje a udeľuje (2809) svoju dobrotu. Kvôli tomu bol svet stvorený. „On nás podľa dobrotivého rozhodnutia svojej vôle predurčil, aby sme sa skrze Ježiša Krista stali jeho adoptovanými synmi na chválu a slávu jeho milosti“ (1722) (Ef 1,5-6) . „Lebo slávou Boha je živý človek a životom človeka je videnie Boha. Veď ak už zjavenie Boha prostredníctvom stvorenia dáva život všetkému, čo žije na zemi, tým viac zjavenie Otca skrze Slovo dáva život tým, ktorí vidia Boha.“ Posledným cieľom stvorenia je, aby Boh, „ktorý je Stvoriteľ všetkého, bol napokon ,všetko vo všetkom‘ (1Kor 15,28) , a tak získal zároveň sebe slávu a nám blaženosť.“ (1992)
Úcta Boha, pána soboty, sa prejavuje v láske, a preto skutočné zachovávanie soboty musí byť oslavou lásky Boha k človeku a človeka k blížnemu.
Náboženstvo nespočíva v suchom a upätom dodržiavaní zákona, ale v prijímaní Božieho milosrdenstva a dávaní ho iným.
Farizeji nemajú zľutovanie s Ježišovými učeníkmi, ktorí sú hladní. Milosrdenstvo, ktoré sa týka hladu blížneho, je dôležitejšie ako obeta, teda čisto doslovné dodržiavanie sobotného zákona.
Prikázanie lásky je kritériom, podľa ktorého sa musia hodnotiť všetky ostatné: buď sú prejavom lásky, alebo sa rozpadajú. Sobota (pre nás kresťanov nedeľa) musí byť dňom prijatia a darovania milosrdenstva.
Turzovka, 18.7.2024
Pozrite tiež:
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/941-piatok-15-tyzdna
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/1797-piatok-15-tyzdna-3
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/1353-piatok-15-tyzdna-2
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/3529-piatok-15-tyzdna-22
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/4008-piatok-15-tyzdna-23