Ex 11, 10 – 12, 14, Mt 12,1-8
Včera sme v evanjeliu počuli:
„Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu. Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké.“
Dnešné evanjelium to dokresľuje v praxi. Ježiš išiel v sobotu cez obilné pole. Jeho učeníci boli hladní a začali trhať klasy a jesť. Keď to videli farizeji, povedali mu: „Pozri, tvoji učeníci robia, čo neslobodno robiť v sobotu.“
Prikázania prezentované farizejmi sú skutočným bremenom a jarmom. Niečo úplne zbytočné, až šikanujúce.
Zákon má slúžiť človeku, nie človek zákonu. S tým bude asi každý súhlasiť, no nie každý žije podľa tohto princípu. Bohužiaľ, pravidlá a zákony sú pre nás často dôležitejšie ako ľudia a ich blaho.
‚Milosrdenstvo chcem, a nie obetu,‘ Tieto slová znamenajú, že človek je pre Boha to najdôležitejšie. Ak by povedal, že má radšej obete ako milosrdenstvo, znamenalo by to, že sa stavia nad človeka. U nás je to žiaľ, často naopak. S veľkými ťažkosťami staviame všetkých na rovnakú úroveň so sebou samým. A tu sa líšime od Boha.
Turzovka, 21.7.2023